Jedlá i úkony na Veľkonočnú nedeľu mali posvätnú funkciu, pripomína etnologička
Šunku nielen jedli, masťou z nej si natierali nohy proti uštipnutiu hadom.
POPRAD 20. apríla (SITA) – Nielen na Spiši, ale celkovo na východnom Slovensku pripomínali zvyky či obrady na Veľkonočnú nedeľu tie štedrovečerné. U rímskokatolíkov ide o Nedeľu Zmŕtvychvstania, u kresťanov východného obradu Nedeľu Paschy, Nedeľu Vzkriesenia či Velikdeň. Ako ďalej pre agentúru SITA priblížila etnologička Katarína Babčáková, rodina vyjadrovala spolupatričnosť spoločným jedením za stolom, po modlitbe, spolu sa jedlo delené vajíčko, pričom sa nepatrilo vstávať od stola. Jedlá i úkony vykonávané v tento deň mali podľa nej posvätnú funkciu.
Po skorej rannej bohoslužbe sa v kostoloch posväcovali košíky s jedlom. Ich súčasťou bola podľa Babčákovej okrúhla kysnutá paska, u Goralov koláč beliš, šunka - „šoudra“, klobása, z vajec a mlieka uvarená hrudka, soľ, vajíčka. Tento zvyk si mnohé domácnosti na východnom Slovensku zanechávajú aj v súčasnosti. Posvätením jedál sa však tradície či zvyky nekončili. Jedlám bola pripisovaná moc podobne ako štedrovečerným. „Ženy sa po posväcovaní ponáhľali domov. Tradovalo sa, že ktorá skoro príde, skoro jej zrno dozreje,“ pripomenula etnologička. Po príchode obišli všetky stavby na ochranu pred požiarom. „Gazda koláč nakrojil na piatich miestach na znak Kristových rán, kúsky odložil za krov na ochranu a so škrupinami ich pridával do prvej brázdy. Rozdelili si vajíčko, ide tu o symboliku podobnú vianočnej. Masťou zo šunky si mastili nohy proti uštipnutiu hadom,“ opísala ďalej Babčáková. Ako pripomenula, v staršom období sa vajíčka, mäso a obradové pečivo nosilo aj na hroby.
Na Veľkonočnú nedeľu sa v minulosti zvykol konať aj iniciačný obrad prijímania medzi dievky. „Po prvý raz išli do chrámu v parte, symbolickej súčasti odevu. Viedli chorovody, reťazovité a kruhové tance spojené so spevom, formáciami prechodu brán a mostov, znázorňujúc dráhu slnka, rast rastlín, prechod období,“ dodala Babčáková.
S týmto dňom a celkovo Veľkou nocou sa spájali aj viaceré pranostiky. Napríklad, ak prší na Veľkonočnú nedeľu, bude v lete núdza o vodu, alebo v prípade Bielej soboty - „keď prší do Božieho hrobu, bude suchý rok“. Verilo sa tiež, že ak je Veľká noc pekná a jasná, bude v danom roku úroda hojná i krásna.
Po skorej rannej bohoslužbe sa v kostoloch posväcovali košíky s jedlom. Ich súčasťou bola podľa Babčákovej okrúhla kysnutá paska, u Goralov koláč beliš, šunka - „šoudra“, klobása, z vajec a mlieka uvarená hrudka, soľ, vajíčka. Tento zvyk si mnohé domácnosti na východnom Slovensku zanechávajú aj v súčasnosti. Posvätením jedál sa však tradície či zvyky nekončili. Jedlám bola pripisovaná moc podobne ako štedrovečerným. „Ženy sa po posväcovaní ponáhľali domov. Tradovalo sa, že ktorá skoro príde, skoro jej zrno dozreje,“ pripomenula etnologička. Po príchode obišli všetky stavby na ochranu pred požiarom. „Gazda koláč nakrojil na piatich miestach na znak Kristových rán, kúsky odložil za krov na ochranu a so škrupinami ich pridával do prvej brázdy. Rozdelili si vajíčko, ide tu o symboliku podobnú vianočnej. Masťou zo šunky si mastili nohy proti uštipnutiu hadom,“ opísala ďalej Babčáková. Ako pripomenula, v staršom období sa vajíčka, mäso a obradové pečivo nosilo aj na hroby.
Na Veľkonočnú nedeľu sa v minulosti zvykol konať aj iniciačný obrad prijímania medzi dievky. „Po prvý raz išli do chrámu v parte, symbolickej súčasti odevu. Viedli chorovody, reťazovité a kruhové tance spojené so spevom, formáciami prechodu brán a mostov, znázorňujúc dráhu slnka, rast rastlín, prechod období,“ dodala Babčáková.
S týmto dňom a celkovo Veľkou nocou sa spájali aj viaceré pranostiky. Napríklad, ak prší na Veľkonočnú nedeľu, bude v lete núdza o vodu, alebo v prípade Bielej soboty - „keď prší do Božieho hrobu, bude suchý rok“. Verilo sa tiež, že ak je Veľká noc pekná a jasná, bude v danom roku úroda hojná i krásna.
