Kam siahajú počiatky tohto konfliktu? Z akých dôvodov si Maroko nárokuje Západnú Saharu? 

Západná Sahara bola pôvodne španielskou kolóniou s názvom Río de Oro a pod správou Španielov sa toto územie nachádzalo až do roku 1975. Po páde Francovho režimu v Španielsku prišlo aj na poslednú dekolonizáciu v rámci toho, čo zostalo zo španielskeho impéria. Vyskytol sa však problém, keďže už počas 60. rokov si začalo územie nárokovať Maroko. V roku 1975 sa teda Španieli rozhodli prenechať správu svojej vtedajšej kolónie Maroku a Mauretánii. Tieto krajiny viedli vojnu o kontrolu nad Západnou Saharou, pričom v novovznikajúcom konflikte sa zrodilo hnutie Polisario. To hájilo záujmy domorodých obyvateľov, ktorých je v súčasnosti len pol milióna. Západná Sahara je taktiež veľmi strategickým územím, a to napriek tomu, že má jednu z najnižších hustôt obyvateľstva na svete. Nároky Maroka vychádzajú z historických dôvodov, pričom siahajú ďaleko do minulosti. V neposlednom rade ide taktiež o dôvody ekonomické, Západná Sahara má veľké zásoby fosfátu, ale po novom bola v oblasti objavená aj ropa a pozdĺž pobrežia taktiež zemný plyn.  

Prečo sa Alžírsko rozhodlo podporiť front Polisário? Išlo o vlastné geopolitické záujmy?

Je nutné si uvedomiť, že Alžírsko si svoju nezávislosť, bez akéhokoľvek preháňania, vybojovalo v krvi a od počiatku sa stavalo do čela nielen tzv. arabského nacionalizmu, ale aj práv za sebaurčenie. Alžírsko vďaka tomu hralo oveľa dôležitejšiu rolu ako ktorýkoľvek iný arabský štát pri obrane arabskej / africkej nezávislosti. Ďalším faktorom bol aj fakt, že alžírska politika bola v 60. až 80. rokoch veľmi výrazne protifrancúzska a Francúzsko naopak podporovalo marockú vládu. Dôvodov bolo tým pádom dosť. 

Ktorí ďalší medzinárodní aktéri sa do vojny zapojili?

Spomínal som už Mauretániu, ale tá sa z konfliktu rýchlo stiahla v roku 1979. Keď bola vyhlásená Saharská arabská demokratická republika (SADR), uznalo ju celkom asi 45 štátov OSN, čo nie je príliš veľa, ale na druhú stranu ani málo. Veľa krajín však postupne svoje uznanie SADR z rozdielnych dôvodov stiahli. SADR má v súčasnosti ambasády asi len v 18 štátoch. Maroko kvôli sporom o Západnú Saharu opustilo Organizáciu africkej jednoty v prvej polovici 80. rokov. Významne sa do podpory SADR zapojila aj Líbya a svoju solidaritu jej vyjadrovalo veľa krajín Afriky a Stredného východu. 

Ako konflikt prebiehal a prečo momentálne uviazol na tzv. „mŕtvom bode”?

Hlavná fáza konfliktu prebiehala v 80. rokoch, marocká vláda vtedy dokonca nariadila postaviť tzv. Marocký múr, ktorý do dnes oddeľuje územie ovládané Maročanmi od oblastí, ktoré sú pod správou Polisaria. V Roku 1991 nasledovali mierové dohody pod patronátom OSN. Pôvodne plánované referendum o nezávislosti sa neuskutočnilo a v priebehu 90. rokov Maroko svoj postoj zmenilo s tvrdením, že referendum už nie je potrebné a stačí hovoriť o nejakej forme autonómie. Okrem iného za posledných 20 rokoch investovala marocká vláda nemalé financie do Západnej Sahary s cieľom ukázať formu blahobytu, ktorú im Maroko prináša. 

Maroko už desaťročia podporuje svojich obyvateľov, aby sa usadili v Západnej Sahare. V súčasnosti tvoria až dve tretiny obyvateľstva. Snaží sa marocká vláda týmto spôsobom legitimizovať svoje nároky na tento región? 

Presne tak, Maroko teraz môže tvrdiť, že pod jeho vládou dochádza k nebývalému rozvoju regiónu. Mnohí predstavitelia Polisaria si to však nemyslia. Maročania sa snažili do mierových rokovaní zatiahnuť aj Alžírsko, s ktorým majú tradične veľmi napäté vzťahy, ale neúspešne. Alžírci tvrdia, že nie je dôvod, aby rokovali namiesto Polisaria. 

Od roku 1991 sa OSN snažilo vyriešiť konflikt diplomaticky. Priniesli tieto snahy nejaký úspech?

Ako už bolo povedané, OSN sa veľakrát snažilo veci riešiť diplomaticky, na stole bolo aj referendum, o ktorom marocká vláda uvažovala už v 80. rokoch, ale nikdy nedosiahlo svojho naplnenie. 

Západná Sahara je do dnešných dní hlavným ohniskom sporov Maroka a Alžírska. Hrajú v ich napätých vzťahoch rolu aj iné faktory? Napríklad vzťahy Maroka a Izraelu? 

V priebehu desaťročí sa vzťahy medzi obomi krajinami vyvíjali rôzne. Najlepšie by sa však dali opísať ako „napäté“. Dôvodov tejto animozity je viacej a siahajú  hlboko do doby dekolonizácie. Maroko, rovnako aj Tunisko, nesledovalo tak radikálny antikoloniálny diškurz, ako napríklad Alžírsko, Egypt alebo od roku 1969 aj Gaddáfiho Líbya. Maroko a Tunisko hrali skôr rolu tzv. „soft powers“, keďže nemali masívne armády a namiesto toho podporovali vzájomnú obchodnú výmenu s Európou, pričom doteraz majú silné väzby na Francúzsko. Alžírsko sa stavalo do role ochrancu slabých a jedného z lídrov arabského socializmu, pričom väčšinou stálo na inej strane barikády ako relatívne moderné a prozápadné Maroko. Po tom, čo vypukol konflikt o Západnú Saharu a Maroko následne okupovalo dve tretiny jej územia, sa vzťahy ešte zhoršili a stále sú napäté. 

Ako je na tom v súčasnosti front Polisario? Má dostatok síl v prípade nastávajúceho konfliktu? 

To je ťažké povedať, Polisario je všeobecné vnímané ako „bábka“ alžírskej vlády a armády, ale o ich reálnej sile niečo zmeniť si netrúfam hovoriť.

Ako sa v súčasnosti pozerajú na status Západnej Sahary zahraniční aktéri? 

Ako na pôde OSN, tak vo Francúzsku aj v USA, existovali vždy tendencie nejakým spôsobom vyriešiť otázku Západnej Sahary bez toho, aby si príliš rozhnevali Maroko a spochybnili marocké nároky na danú oblasť. Najviac sa však angažovalo Alžírsko, ktoré do celého procesu  nezávislosti SADR zainvestovalo zo všetkých aktérov najviac. Samotné sídlo exilovej vlády SADR sa nachádza v alžírskom utečeneckom tábore Tindouf. Naopak štáty, ako napríklad Komory, Gambia a Guinea, v nedávnej dobe otvorili svoje zastupiteľské úrady v meste Dakhla na pobreží Západnej Sahary, ktoré Maroko dnes vydáva za akúsi perlu svojej vlády a „západosaharský Dubaj.“ Týmto spôsobom zároveň zmienené vlády uznali nároky Maroka na Západnú Saharu a napriek tomu, že ide o politicky nevýznamné štáty, je to symbolicky silný krok, ktorý môže inšpirovať ďalšie krajiny. 

Je vôbec možné, aby došlo v blízkej dobe k nejakému diplomatickému riešeniu? Alebo bude tento dlhotrvajúci konflikt pokračovať?

Netrúfam si čokoľvek predpokladať, ale keď vezmem do úvahy posledných 45 rokov tak nevidím akýkoľvek priestor k radikálnej zmene. Maroko bude ďalej pracovať na tom, aby z predovšetkým pobrežných lokalít Západnej Sahary učinilo závideniahodné sídla a presvedčilo medzinárodné spoločenstvo a miestnych obyvateľov o nezmyselnosti požiadaviek na nezávislosť. Alžírsko bude aj naďalej podporovať Polisario a exilovú vládu SADR, pričom je ťažké povedať, či vôbec niekedy príde k náhlej zmene z jednej či druhej strany.