Kastrácia ako cesta k spaseniu 

Rituálna sebakastrácia bola zaznamenaná medzi horlivými kresťanmi dlho pred vznikom Skopcov. Členovia sekty boli veľmi ovplyvnení pasážou Evanjelia podľa Matúša: „Existujú kastráti, ktorých kastrovali iní, a sú kastráti, ktorí sa kastrovali pre Kráľovstvo Božie.“ Hnutie vzniklo v 60. rokoch 18. storočia, keď sa oddelilo od sekty Khlystov. Tí tiež dodržovali prísnu askézu, ale Skopci chceli zájsť ešte ďalej a založili si vlastný kult. Jeho zakladateľom bol roľník na úteku, neskôr známy pod menom Kondratiy Ivanovič Selivanov. Pochádzal z Orlovskej oblasti a sektu založil v dedine Sosnovka pri Morshansku, pričom sa vyhlásil za „Syna Božieho“ a „Vykupiteľa“. Svojich nasledovníkov presviedčal ku kastrácii, lebo verili, že sa tým zachránia pred hriechom túžby a budú žiť večne. 

Prísny životný štýl 

Skopci praktizovali pôst, celibát a miesto tradičného odevu nosili vrecoviny. Ich systém viery zastával názor, že Adamovým pôvodným hriechom bol sex. Tým pádom je pre nich nutné sa vyhýbať sexuálnym aktivitám a plodeniu. Nie všetci Skopci sa kastrovali, ale veľká časť z nich áno. Muži si dobrovoľne odrezávali svoje semenníky a penisy zatiaľ čo ženy si buď vyrezali alebo vypálili bradavky. Medzi ďalšie obmedzenia patrilo zdržanie sa kontaktu s kýmkoľvek, kto nedodržiava životný štýl Skopcov, vrátane rodinných príslušníkov. 

Odpor v spoločnosti 

Selivanovu činnosti si čoskoro všimli ruské úrady, ktorým sa ani trochu nepozdávalo, že niekto motivuje ľudí k masovej kastrácii. V roku 1772 boli sektári poslaní do vyhnanstva na Sibír, ale to len prospelo samozvanému mučeníkovi. O dvadsať rokov neskôr sa líder kultu vrátil do Petrohradu ako autoritatívny mystik, ktorý na svoju vieru obrátil desiatky ľudí. Ruská pravoslávna cirkev aj širšia verejnosť odsúdili sektu Skopcov za jej extrémne náboženské praktiky. Ich učenie opísali ako herézu pričom tvrdili, že členovia kultu sú „vážnou hrozbou pre verejnú morálku“. Vláda tiež podnikla kroky na postavenie kultu mimo zákon a na každého, koho pristihli pri praktizovaní skopckej viery, boli uvalené prísne tresty. 

Ježiš, cár a Boh bohov 

Skopci sa napriek represiám nehodlali vzdať svojej viery, čo si uvedomil aj vtedajší cár Pavol I.. Ten pozval Selivanova do svojho paláca. Počas návštevy mu starý mystik tvrdil, že je jeho otec Peter III., ktorého zavraždili v roku 1762. Cár nazval Selivanova bláznom a poslal ho do blázinca v Obukhovskej nemocnici, odkiaľ bol prepustený až v roku 1802.

Selivanove uväznenie malo za následok ešte väčší rast sekty, ku ktorej sa v roku 1802 pridal aj aristokrat Alexej Jelenský. Líder kultu nabral na sebavedomí a v roku 1804 dokonca žiadal cára aby vydal Rusko do moci Skopcov. Po návrate z blázinca žil ďalších 18 rokov v dome jedného zo svojich učencov, pričom sa začal identifikovať ako cár Peter III. a zároveň Ježiš Kristus. Neskôr o sebe dokonca vyhlásil, že je „Boh bohov a kráľ kráľov“, pričom podľa vlastných slov dosiahol spásu veriacich prostredníctvom kastrácie.

Selivanov sa nemiešal do politiky, ale jeho učenie sa stalo populárnym medzi bohémskym davom hlavného mesta, keďže v tej dobe bolo populárne praktikovať mysticizmus. Istý úradník menom Lubjanovskij hovorieval, že cár Alexander I. navštívil Selivanova pred bitkou pri Slavkove v roku 1805. Vodca Skopcov prosil cára, aby „neviedol vojnu s prekliatym Francúzom“ a predpovedal ruskú porážku. Selivanov koniec na výslní prišiel s generálnym guvernérom Petrohradu Michail Miloradovič, ktorý sa dozvedel, že dvaja z jeho synovcov, ako aj niekoľko členov gardových plukov a námorníkov sa pridalo k sekte. Plný hnevu požiadal cársku vládu, aby zasiahla. V júni 1820 bol Selivanov opäť zatknutý a uväznený v kláštore Evfimiev neďaleko mesta Suzdal, kde zostal až do svojej smrti v roku 1832 (údajne mal vtedy 100 rokov). Skopci do konca jeho života žiadali o prepustenie ich vyvoleného, ale bez výsledkov. Napriek tomu však Selivanov mohol v kláštore prijímať návštevy a jeho nasledovníci ho tam uctievali. 

Rozmach sekty 

Smrť duchovného vodcu nebola koncom sekty, práve naopak v druhej polovici 19. storočia boli Skopci v Rusku bežným javom. Vybudovali si prítomnosť v Petrohrade, Moskve, Moršansku či Odese. Neskôr vznikli komunity aj v rumunskej Bukurešti a Iaşi, kam členovia sekty utiekli kvôli prenasledovaniu zo strany úradov. Sekta priťahovala rôzne spoločenské vrstvy. Obchodníci a aristokrati to brali ako módu, keďže v tej dobe bola populárna mystická ezoterika. Zavedenie ich motívov do ľudovej slovesnosti a celkový „ľudový charakter“ sekty si získal roľníkov, z ktorých mnohí sa nechali vykastrovať, keďže verili sľubom o večnom živote. Sekta nahromadila veľa bohatstva a používala ho na získavanie nových členov: kupovala roľníkov, poskytovala prístrešie sirotám, podporovala nešťastníkov. Informácie o počte členov sa rôznia: niektoré hovoria o 6000 Skopcoch, iné údaje naopak hovoria o stotisícoch až milióne.  

Kde neuspel cár prišiel Stalin

Úrady voči Skopcom skúsili rôzne represívne opatrenia. Dokonca donútili ich mužov, aby chodili po dedinách v ženských šatách s hlúpymi čiapkami. Časť sektárov zo strachu pred trestným stíhaním emigrovala do Rumunska, kde sa zmiešali so starými veriacimi exulantmi známymi ako Lipovani. Ich činnosť v krajine zaznamenal aj rumunský spisovateľ I.L. Caragiale ktorý tvrdil, že koncom 19. storočia všetky konské kabíny v Bukurešti riadili ruskí Skopci (rumunsky Scopiţi). 

Cárovia nevedeli bojovať efektívne so sektami, naopak pred nimi zatvárali oči. Snažili sa ich utláčať, ale veľakrát to nemalo zmysel, lebo kultisti utiekli pred represiami na Sibír, kde nemala vláda silnú kontrolu. Koniec Skopcov prišiel s Boľševickou revolúciou. Novovzniknuté sovietske politbyro sa rozhodlo nadobro zrušiť ich činnosť, pričom posledným klincom do hrobu skopckej sekty bola Stalinová vláda, počas ktorej boli členovia sekty zatýkaní alebo čelili silným represiám. Niektoré pochybné zdroje hovoria, že dnes žije v Rusku 400 Skopcov, ale neexistuje o tom žiadny vážny dôkaz. 

ZDROJE:

1. TAPALAGA, Andrej. 2023. Skoptsy: The Secret Russian Cult That Castrated Its Members. historyofyesterday.com, 2023. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. SKRIPNIK, Oleg. 2016. The Skoptsy: The story of the Russian sect that maimed for its beliefs. rbth.com, 2016. DOSTUPNÉ ONLINE: TU