Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Skopci boli anomáliou ruskej spoločnosti, ich muži sa dobrovoľne kastrovali a ženy si odrezali bradavky

Koniec 18. storočia v Ruskom impériu bol poznamenaný vznikom veľkého množstva sekt, ktoré si rýchlo získavali svojich následníkov. Jednotlivé kulty sa výrazne od seba líšili, niektoré zanevreli na manželstvá a ich členovia praktikovali masové orgie. Iné sekty naopak uprednostňovali život v celibáte a vzdali sa pozemských potešení. Jednou zo známejších sekt boli Skopci. Tí verili, že akákoľvek forma sexuálneho chtíču je zlá, pričom sa dobrovoľne kastrovali a ich ženy si nechali vypáliť bradavky. Popularita tohto kultu bola prekvapivo obrovská a podľa neoficiálnych údajov sa koncom 19. storočia k sekte hlásilo cez milión ľudí.


Kastrácia ako cesta k spaseniu 

Rituálna sebakastrácia bola zaznamenaná medzi horlivými kresťanmi dlho pred vznikom Skopcov. Členovia sekty boli veľmi ovplyvnení pasážou Evanjelia podľa Matúša: „Existujú kastráti, ktorých kastrovali iní, a sú kastráti, ktorí sa kastrovali pre Kráľovstvo Božie.“ Hnutie vzniklo v 60. rokoch 18. storočia, keď sa oddelilo od sekty Khlystov. Tí tiež dodržovali prísnu askézu, ale Skopci chceli zájsť ešte ďalej a založili si vlastný kult. Jeho zakladateľom bol roľník na úteku, neskôr známy pod menom Kondratiy Ivanovič Selivanov. Pochádzal z Orlovskej oblasti a sektu založil v dedine Sosnovka pri Morshansku, pričom sa vyhlásil za „Syna Božieho“ a „Vykupiteľa“. Svojich nasledovníkov presviedčal ku kastrácii, lebo verili, že sa tým zachránia pred hriechom túžby a budú žiť večne. 

Prísny životný štýl 

Skopci praktizovali pôst, celibát a miesto tradičného odevu nosili vrecoviny. Ich systém viery zastával názor, že Adamovým pôvodným hriechom bol sex. Tým pádom je pre nich nutné sa vyhýbať sexuálnym aktivitám a plodeniu. Nie všetci Skopci sa kastrovali, ale veľká časť z nich áno. Muži si dobrovoľne odrezávali svoje semenníky a penisy zatiaľ čo ženy si buď vyrezali alebo vypálili bradavky. Medzi ďalšie obmedzenia patrilo zdržanie sa kontaktu s kýmkoľvek, kto nedodržiava životný štýl Skopcov, vrátane rodinných príslušníkov. 

{alt}
Portrét skopckej ženy s odrezanými bradavkami. Sektári samých seba nazývali „biele holubice“, pomenovanie Skopci im dala ruská spoločnosť pričom v preklade ich názov znamená: “kastráti“. zdroj: thedailyomnivore.net

Odpor v spoločnosti 

Selivanovu činnosti si čoskoro všimli ruské úrady, ktorým sa ani trochu nepozdávalo, že niekto motivuje ľudí k masovej kastrácii. V roku 1772 boli sektári poslaní do vyhnanstva na Sibír, ale to len prospelo samozvanému mučeníkovi. O dvadsať rokov neskôr sa líder kultu vrátil do Petrohradu ako autoritatívny mystik, ktorý na svoju vieru obrátil desiatky ľudí. Ruská pravoslávna cirkev aj širšia verejnosť odsúdili sektu Skopcov za jej extrémne náboženské praktiky. Ich učenie opísali ako herézu pričom tvrdili, že členovia kultu sú „vážnou hrozbou pre verejnú morálku“. Vláda tiež podnikla kroky na postavenie kultu mimo zákon a na každého, koho pristihli pri praktizovaní skopckej viery, boli uvalené prísne tresty. 

Ježiš, cár a Boh bohov 

Skopci sa napriek represiám nehodlali vzdať svojej viery, čo si uvedomil aj vtedajší cár Pavol I.. Ten pozval Selivanova do svojho paláca. Počas návštevy mu starý mystik tvrdil, že je jeho otec Peter III., ktorého zavraždili v roku 1762. Cár nazval Selivanova bláznom a poslal ho do blázinca v Obukhovskej nemocnici, odkiaľ bol prepustený až v roku 1802.

Selivanove uväznenie malo za následok ešte väčší rast sekty, ku ktorej sa v roku 1802 pridal aj aristokrat Alexej Jelenský. Líder kultu nabral na sebavedomí a v roku 1804 dokonca žiadal cára aby vydal Rusko do moci Skopcov. Po návrate z blázinca žil ďalších 18 rokov v dome jedného zo svojich učencov, pričom sa začal identifikovať ako cár Peter III. a zároveň Ježiš Kristus. Neskôr o sebe dokonca vyhlásil, že je „Boh bohov a kráľ kráľov“, pričom podľa vlastných slov dosiahol spásu veriacich prostredníctvom kastrácie.

{alt}
Do dnešných dní nie je isté, či sa zakladateľ Skopcov skutočne volal Kondratiy Ivanovič Selivanov, alebo si to meno vymyslel. zdroj: superbloov.life

Selivanov sa nemiešal do politiky, ale jeho učenie sa stalo populárnym medzi bohémskym davom hlavného mesta, keďže v tej dobe bolo populárne praktikovať mysticizmus. Istý úradník menom Lubjanovskij hovorieval, že cár Alexander I. navštívil Selivanova pred bitkou pri Slavkove v roku 1805. Vodca Skopcov prosil cára, aby „neviedol vojnu s prekliatym Francúzom“ a predpovedal ruskú porážku. Selivanov koniec na výslní prišiel s generálnym guvernérom Petrohradu Michail Miloradovič, ktorý sa dozvedel, že dvaja z jeho synovcov, ako aj niekoľko členov gardových plukov a námorníkov sa pridalo k sekte. Plný hnevu požiadal cársku vládu, aby zasiahla. V júni 1820 bol Selivanov opäť zatknutý a uväznený v kláštore Evfimiev neďaleko mesta Suzdal, kde zostal až do svojej smrti v roku 1832 (údajne mal vtedy 100 rokov). Skopci do konca jeho života žiadali o prepustenie ich vyvoleného, ale bez výsledkov. Napriek tomu však Selivanov mohol v kláštore prijímať návštevy a jeho nasledovníci ho tam uctievali. 

Rozmach sekty 

Smrť duchovného vodcu nebola koncom sekty, práve naopak v druhej polovici 19. storočia boli Skopci v Rusku bežným javom. Vybudovali si prítomnosť v Petrohrade, Moskve, Moršansku či Odese. Neskôr vznikli komunity aj v rumunskej Bukurešti a Iaşi, kam členovia sekty utiekli kvôli prenasledovaniu zo strany úradov. Sekta priťahovala rôzne spoločenské vrstvy. Obchodníci a aristokrati to brali ako módu, keďže v tej dobe bola populárna mystická ezoterika. Zavedenie ich motívov do ľudovej slovesnosti a celkový „ľudový charakter“ sekty si získal roľníkov, z ktorých mnohí sa nechali vykastrovať, keďže verili sľubom o večnom živote. Sekta nahromadila veľa bohatstva a používala ho na získavanie nových členov: kupovala roľníkov, poskytovala prístrešie sirotám, podporovala nešťastníkov. Informácie o počte členov sa rôznia: niektoré hovoria o 6000 Skopcoch, iné údaje naopak hovoria o stotisícoch až milióne.  

{alt}
Skopci mali veľký vplyv na vtedajšiu ruskú kultúru. Vo svojich dielach ich spomínal aj ruský spisovateľ Dostojevskij, ktorý sa nimi inšpiroval pri písaní románov Zločin a trest, či Vojna a mier. Skopcov spomenul aj v knihe Bratia Karamazovci. Ich učenie veľmi ovplyvnilo aj Leva Tolstoja o čom pojednáva jeho román Zmŕtvychvstanie, kde hlavný hrdina je sudca, ktorý obhajuje Skopca. zdroj: Vasily Perov - apollo-magazine.com

Kde neuspel cár prišiel Stalin

Úrady voči Skopcom skúsili rôzne represívne opatrenia. Dokonca donútili ich mužov, aby chodili po dedinách v ženských šatách s hlúpymi čiapkami. Časť sektárov zo strachu pred trestným stíhaním emigrovala do Rumunska, kde sa zmiešali so starými veriacimi exulantmi známymi ako Lipovani. Ich činnosť v krajine zaznamenal aj rumunský spisovateľ I.L. Caragiale ktorý tvrdil, že koncom 19. storočia všetky konské kabíny v Bukurešti riadili ruskí Skopci (rumunsky Scopiţi). 

Cárovia nevedeli bojovať efektívne so sektami, naopak pred nimi zatvárali oči. Snažili sa ich utláčať, ale veľakrát to nemalo zmysel, lebo kultisti utiekli pred represiami na Sibír, kde nemala vláda silnú kontrolu. Koniec Skopcov prišiel s Boľševickou revolúciou. Novovzniknuté sovietske politbyro sa rozhodlo nadobro zrušiť ich činnosť, pričom posledným klincom do hrobu skopckej sekty bola Stalinová vláda, počas ktorej boli členovia sekty zatýkaní alebo čelili silným represiám. Niektoré pochybné zdroje hovoria, že dnes žije v Rusku 400 Skopcov, ale neexistuje o tom žiadny vážny dôkaz. 

ZDROJE:

1. TAPALAGA, Andrej. 2023. Skoptsy: The Secret Russian Cult That Castrated Its Members. historyofyesterday.com, 2023. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. SKRIPNIK, Oleg. 2016. The Skoptsy: The story of the Russian sect that maimed for its beliefs. rbth.com, 2016. DOSTUPNÉ ONLINE: TU


Najčítanejšie články

Najhorúcejšie diskusie

Deje sa

Poslanec Dostál kritizuje premiéra Fica za návštevu Číny a nadbiehanie komunistickému režimu

Poslanec Richter obhajuje cestu premiéra Fica do Číny ako krok s ekonomickým významom. pred 30 min. - NR SR / SITA


Deväťmesačný zisk bánk klesol takmer o 8 %

Pod pokles ziskovosti sa podpísalo znovuzavedenie bankovej dane. pred 30 min. - BANKY / SITA


Zanedbaný priestor pri mestskom úrade nahradil moderný parkovací dom

Poschodové parkovisko vyrieši dlhodobé problémy s parkovaním v tejto lokalite a tiež ponúkne obchodné aj administratívne priestory. pred 30 min. - BANSKÁ BYSTRICA / SITA


Putin nebude o mieri rokovať bez ohľadu na to, kto bude novým šéfom Bieleho domu

„Putin nemá dôvod prehodnocovať, čo v tejto chvíli na Ukrajine robí,“ povedal americký odborník na ruskú zahraničnú politiku Thomas Graham. pred hodinou - SVET / SITA


Odvolaný riaditeľ Štátnej ochrany prírody kritizoval envirorezort za manažérske nezrovnalosti

Bývalý riaditeľ Štefan Kysel poukázal na nedostatočnú komunikáciu a nepochopenie zo strany envirorezortu v otázkach ochrany prírody. pred hodinou - ENVIRO / SITA


Na ceste R7 sa ráno zrazilo sedem áut, tvorili sa kolóny

Policajti riešili dve škodové udalosti, pri nehode sa nikto nezranil. pred 2 hod. - BRATISLAVA / SITA


Cyklista skončil po kolízii s autom v nemocnici, polícia hľadá vinníka aj svedkov

Jeden vodič zachytil cyklistu spätným zrkadlom, problémy mali potom ďalšie dve autá. pred 2 hod. - HLOHOVEC / SITA


Neznámy páchateľ poškodil tri autá, škoda presiahla 700 eur

Poškrabanie karosérie vozidiel rieši polícia ako trestný čin poškodzovanie cudzej veci. pred 2 hod. - PREŠOV / SITA


Polícia upozorňuje na koniec motocyklovej sezóny a zvyšujúci sa počet nehôd

V závere októbra došlo k niekoľkým tragickým dopravným nehodám, ktoré poukazujú na vážnosť situácie. pred 2 hod. - POLÍCIA / SITA


Odborníci navrhujú zvýšenie cien za vodu a stočné ako riešenie pre vodárenstvo, NKÚ odporúča zvýšenie o 25 až 30 %

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy a odborníci kritizujú neplnenie záväzkov štátu v oblasti investícií do vodárenskej infraštruktúry . pred 2 hod. - VODA / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 4. novembra

4.11.1931 Narodeniny

IMRICH STACHO

Pred 91 rokmi sa v Trnave narodil legendárny futbalista IMRICH STACHO, brankár Spartaku Trnava a aj Československej reprezentácie. Zomrel 10.1.2006.
4.11.1941 Narodeniny

IGOR ČILLÍK

Pred 81 rokmi sa v Trenčianskych Tepliciach narodil herec IGOR ČILLÍK, dlhoročný člen Divadla Nová scéna v Bratislave. Zomrel 15.1.2010.
4.11.1982 Narodeniny

KAMILA SKOLIMOWSKA

Pred 40 rokmi sa narodila poľská atlétka KAMILA SKOLIMOWSKA, ktorá na olympiáde v austrálskom Sydney získala zlatú medailu v hode kladivom. Zomrela 18.2.2009.
4.11.1916 Narodeniny

RUTH HANDLEROVÁ

Pred 106 rokmi sa narodila americká obchodníčka poľsko-židovského pôvodu RUTH HANDLEROVÁ, ktorá vytvorila celosvetovo populárnu hračku - bábiku Barbie. Zomrela 27.4.2002.
4.11.1908 Narodeniny

SIR JOSEPH ROTBLAT

Pred 114 rokmi sa narodil britský vedec poľského pôvodu SIR JOSEPH ROTBLAT. Pracoval síce na atómovej bombe, Nobelovu cenu za mier (1995) si však prevzal ako popredný oponent nukleárnych zbraní. Zomrel 31.8.2005.
4.11.1821 Narodeniny

MARTIN HATTALA

Pred 201 rokmi sa v Trstenej narodil jazykovedec MARTIN HATTALA, autor modernej slovenskej gramatiky a spolutvorca spisovnej slovenčiny. Zomrel 11.12.1903 v Prahe.
4.11.1892 Narodeniny

JÁN PALKOVIČ

Pred 130 rokmi sa v Liptovskom Petre (dnes súčasť Liptovského Hrádku) narodil architekt a staviteľ JÁN PALKOVIČ, ktorý bol spolumajiteľom firmy Hlavaj - Palkovič - Uličný. Firma postavila napríklad hotel Slovan či druhú budovu Matice slovenskej v Martine. Zomrel 28.4.1931.
4.11.1918 Udalosť

Vymenovanie dočasnej slovenskej vlády

Pred 104 rokmi bola v Prahe bez predchádzajúcej konzultácie so Slovenskou národnou radou (SNR) vymenovaná dočasná slovenská vláda na čele s Vavrom Šrobárom.
4.11.2001 Udalosť

Vyhlásenie Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku za blahoslavených

Pred 21 rokmi vyhlásil slovenských mučeníkov biskupa Pavla Petra Gojdiča a rehoľníka Dominika Metoda Trčku za blahoslavených pápež Ján Pavol II. na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.