Počiatky mladého revolucionára 

Kaypakkaya sa narodil v roku 1949 (presný dátum je neznámy) do tureckej rodiny, ktorá vyznávala alevitskú vieru. Počas mladosti roznášal politické časopisy v susedných obciach a neskôr sa stretol s revolučnými myšlienkami ako študent na Katedre fyziky Prírodovedeckej fakulty Istanbulskej univerzity. Práve tam sa pridal k Revolučnej robotnícko-roľníckej strane Turecka. Počas roku 1967 patril medzi zakladateľov miestnej pobočky Federácie ideových klubov a v marci 1968 vstúpil do klubu Çapa Idea Club, pričom neskôr sa stal jeho prezidentom. Na protivládnu činnosť čoskoro doplatila, keď ho v roku 1968  vylúčili z univerzity, lebo pripravoval letáky proti hosťujúcej šiestej flotile amerického námorníctva.

Od žurnalistu k revolucionárovi 

Po vylúčení z univerzity si Kaypakkaya osvojil názory maoizmu a začal pracovať pre ľavicovo orientované noviny İşçi Köylü (Roľnícky roľník). Písal taktiež  články do časopisov Aydınlık (Osvietenie), ktoré publikoval doteraz žijúci komunistický politik Doğu Perinçek a TÜRKSOLU (Turecká ľavica). Najznámejším dielom Kaypakkayu je jeho kritika kemalizmu, štátnych princípov Turecka a jeho téza o národnej otázke, najmä kurdskej. Mladík sa neskôr oddelil od Perinçeka, keďže ho považoval za revizionistu a oportunistu. Následne sa snažil zapojiť do boja roľníkov proti vláde a na tento popud vytvoril TİKKO (turecky: Türkiye İşci ve Köylü Kurtuluş Ordusu, v preklade: „Robotnícka a roľnícka oslobodzovacia armáda“). Išlo o ozbrojené krídlo jeho vlastnej Komunistickej strany, pričom s ozbrojencami podnikal aktivity v mestách Tunceli, Malatya a Gaziantep.

Popularita ako kliatba 

Neskôr Kaypakkaya a jeho druhovia vypočúvali a zastrelili veliteľa dedinských informátorov, ktorý mal na svedomí smrť niekoľkých členov ľavicovej milície známej ako: „Ľudová oslobodzovacia armáda Turecka“. Týmto činom sa mladík stal pre svojich priaznivcov symbolom revolučnej solidarity a priateľstva.

Počas roku 1971 zvrhla turecká armáda vládu a dosadila novú, ktorá tvrdo zasiahla proti komunistickým hnutiam v Turecku. Kaypakkayovi sa darilo určitú dobu skrývať. Jeho popularita sa mu však stala osudnou, keďže národná spravodajská organizácia ho považovala za najnebezpečnejšieho revolucionára v Turecku a vážnu hrozbu pre nekomunistickú vládu. Obávala sa jeho organizačných schopností, ktoré mu umožňovali takmer bez pomoci šíriť komunistické myšlienky v krajine. Nakoniec bol 24. januára 1973 spolu so svojimi spojencami napadnutý tureckými vojenskými silami v horách Tunceli. Mladík utrpel ťažké zranenia a jeho priateľ Ali Haydar Yıldız zomrel. 

Krutý koniec mladého revolucionára

Armáda považovala Kaypakkayu za mŕtveho, čo mu umožnilo vyhnúť sa zajatiu. Zimu sa snažil prežiť v horách, ale nakoniec ho ťažké poveternostné podmienky a sneh prinútili ukryť sa na päť dní do jaskyne. Následne odišiel do dediny, kde požiadal o pomoc miestneho učiteľa. Spočiatku muž dovolil Kaypakkayovi, aby sa ukryl v jeho dome. Akonáhle však vstúpil mladík do jednej z miestnosti, jeho hostiteľ zamkol dvere a nahlásil ho armáde. 

Vládne jednotky následne prenasledovali a zničili vedenie tureckej komunistickej strany. Kaypakkaya a niekoľko jeho kolegov bolo zatknutých. Samotného vodcu mučili až na pokraj smrti a vo veku dvadsaťštyri rokov 18. mája 1973 ho zastrelili. Jeho telo armáda následne zohavila a rozrezala na kusy. 

Kaypakkaya sa po smrti stal mučeníkom tureckého komunistického revolučného hnutia. Napriek svojmu mladému veku bol jedným z najvýznamnejších marxistických teoretikov Turecka. Dnes je vo svojej domovine a iných krajinách uctievaný ako symbol odporu.

1. Wikipedia. 2022. Ibrahim Kaypakkaya. San Francisco: Wikipedia, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU