Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Ibrahim Kaypakkaya - 24-ročný mladík, ktorého sa obávala turecká vláda

Počas Studenej vojny existovalo veľa mladých revolucionárov, ktorí sa snažili presadiť myšlienky komunizmu vo svete. Medzi najznámejších z nich patril marxistický bojovník Che Guevara, o revolúciu sa však pokúšal aj mladý turecký študent Ibrahim Kaypakkaya. Ten sa preslávil svojim bojom proti vtedajšej autoritatívnej tureckej vláde, ktorá stíhala ľavicovo-orientovaných aktivistov. Počas svojho krátkodobého pôsobenia sa stal Kaypakkaya najväčšou hrozbou pre tureckú vládu a napriek tomu, že bol popravený, keď mal len 24 rokov, je do dnešných dní považovaný za symbol komunistického odporu v Turecku.


Počiatky mladého revolucionára 

Kaypakkaya sa narodil v roku 1949 (presný dátum je neznámy) do tureckej rodiny, ktorá vyznávala alevitskú vieru. Počas mladosti roznášal politické časopisy v susedných obciach a neskôr sa stretol s revolučnými myšlienkami ako študent na Katedre fyziky Prírodovedeckej fakulty Istanbulskej univerzity. Práve tam sa pridal k Revolučnej robotnícko-roľníckej strane Turecka. Počas roku 1967 patril medzi zakladateľov miestnej pobočky Federácie ideových klubov a v marci 1968 vstúpil do klubu Çapa Idea Club, pričom neskôr sa stal jeho prezidentom. Na protivládnu činnosť čoskoro doplatila, keď ho v roku 1968  vylúčili z univerzity, lebo pripravoval letáky proti hosťujúcej šiestej flotile amerického námorníctva.

Od žurnalistu k revolucionárovi 

Po vylúčení z univerzity si Kaypakkaya osvojil názory maoizmu a začal pracovať pre ľavicovo orientované noviny İşçi Köylü (Roľnícky roľník). Písal taktiež  články do časopisov Aydınlık (Osvietenie), ktoré publikoval doteraz žijúci komunistický politik Doğu Perinçek a TÜRKSOLU (Turecká ľavica). Najznámejším dielom Kaypakkayu je jeho kritika kemalizmu, štátnych princípov Turecka a jeho téza o národnej otázke, najmä kurdskej. Mladík sa neskôr oddelil od Perinçeka, keďže ho považoval za revizionistu a oportunistu. Následne sa snažil zapojiť do boja roľníkov proti vláde a na tento popud vytvoril TİKKO (turecky: Türkiye İşci ve Köylü Kurtuluş Ordusu, v preklade: „Robotnícka a roľnícka oslobodzovacia armáda“). Išlo o ozbrojené krídlo jeho vlastnej Komunistickej strany, pričom s ozbrojencami podnikal aktivity v mestách Tunceli, Malatya a Gaziantep.

Popularita ako kliatba 

Neskôr Kaypakkaya a jeho druhovia vypočúvali a zastrelili veliteľa dedinských informátorov, ktorý mal na svedomí smrť niekoľkých členov ľavicovej milície známej ako: „Ľudová oslobodzovacia armáda Turecka“. Týmto činom sa mladík stal pre svojich priaznivcov symbolom revolučnej solidarity a priateľstva.

Počas roku 1971 zvrhla turecká armáda vládu a dosadila novú, ktorá tvrdo zasiahla proti komunistickým hnutiam v Turecku. Kaypakkayovi sa darilo určitú dobu skrývať. Jeho popularita sa mu však stala osudnou, keďže národná spravodajská organizácia ho považovala za najnebezpečnejšieho revolucionára v Turecku a vážnu hrozbu pre nekomunistickú vládu. Obávala sa jeho organizačných schopností, ktoré mu umožňovali takmer bez pomoci šíriť komunistické myšlienky v krajine. Nakoniec bol 24. januára 1973 spolu so svojimi spojencami napadnutý tureckými vojenskými silami v horách Tunceli. Mladík utrpel ťažké zranenia a jeho priateľ Ali Haydar Yıldız zomrel. 

Krutý koniec mladého revolucionára

Armáda považovala Kaypakkayu za mŕtveho, čo mu umožnilo vyhnúť sa zajatiu. Zimu sa snažil prežiť v horách, ale nakoniec ho ťažké poveternostné podmienky a sneh prinútili ukryť sa na päť dní do jaskyne. Následne odišiel do dediny, kde požiadal o pomoc miestneho učiteľa. Spočiatku muž dovolil Kaypakkayovi, aby sa ukryl v jeho dome. Akonáhle však vstúpil mladík do jednej z miestnosti, jeho hostiteľ zamkol dvere a nahlásil ho armáde. 

{alt}
Fotografia zajatého Kaypakkayu v sprievode niekoľkých vojakov. zdroj: kaypakkaya.de


Vládne jednotky následne prenasledovali a zničili vedenie tureckej komunistickej strany. Kaypakkaya a niekoľko jeho kolegov bolo zatknutých. Samotného vodcu mučili až na pokraj smrti a vo veku dvadsaťštyri rokov 18. mája 1973 ho zastrelili. Jeho telo armáda následne zohavila a rozrezala na kusy. 

Kaypakkaya sa po smrti stal mučeníkom tureckého komunistického revolučného hnutia. Napriek svojmu mladému veku bol jedným z najvýznamnejších marxistických teoretikov Turecka. Dnes je vo svojej domovine a iných krajinách uctievaný ako symbol odporu.

1. Wikipedia. 2022. Ibrahim Kaypakkaya. San Francisco: Wikipedia, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU


Najčítanejšie články

Deje sa

Minister Sklenár sa zaujímal o personálnu naplnenosť a plnenie úloh v zásobovacej základni v Nemšovej

Oproti uplynulému roku by malo byť v rámci opráv v areáli základne v Nemšovej preinvestovaných desaťnásobne viac prostriedkov, na úrovni viac ako 300-tisíc eur. pred 3 hod. - MO SR / SITA


Väčšina lokalít s vodou na kúpanie dosahuje vynikajúcu úroveň

V minulom roku 95 percent vôd na kúpanie na Cypre, v Rakúsku, Grécku a Chorvátsku spĺňalo výbornú úroveň kvality. pred 3 hod. - EÚ / SITA


Na hraniciach s Maďarskom budú hliadkovať aj policajti na koňoch

Opatrenia súvisia so zvyšujúcim sa počtom cudzincov v prihraničnej oblasti Nitrianskeho kraja. pred 4 hod. - POLÍCIA / SITA


Cieľom strany je pretvoriť Slovensko na demokratickú, prosperujúcu a bezpečnú krajinu

V kampani sa chcú vyvarovať prázdnym frázam či sľubom a zbytočným konfrontáciám. pred 4 hod. - MODRÍ / SITA


EK schválila štátnu pomoc 8,1 miliardy eur pre mikroelektroniku a telekomunikačné technológie

Projekt spoločne pripravilo štrnásť členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska. pred 4 hod. - EÚ / SITA


Najvyšší súd rozhodol, že nárok na krymské muzeálne artefakty má Ukrajina

Kolekcia archeologických predmetov z Krymu bola na výstave v Amsterdame v čase, keď Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym. pred 5 hod. - HOLANDSKO / SITA


Vo veku 49 rokov zomrel výtvarník Erik Binder

SNG uviedla, že zomrel náhle, na následky dlhodobého ochorenia. pred 5 hod. - ÚMRTIE / SITA


Nórski vedci zaznamenali výbuch, ktorý podľa nich korešponduje so zničením Kachovskej priehrady

Seizmické signály zaznamenané v rumunskej Bukovine, vzdialenej 620 kilometrov od Novej Kachovky, podľa vedcov naznačujú výbuch v okruhu 20 - 30 kilometrov od priehrady. pred 5 hod. - UKRAJINA / SITA


Minister školstva Bútora sa prvýkrát stretol so zástupcami OZ školstva

Venovali sa petícii zväzu týkajúcej sa kurikulárnej reformy, oblasti školstva v pripravovanom programovom vyhlásení vlády, ale aj inovačnému vzdelávaniu pedagógov v materských školách. pred 5 hod. - ŠKOLSTVO / SITA


Strana sa ako prvá prihlásila k výzve banskobystrického župana Ondreja Luntera a ďalších starostov

Peter Pellegrini tvrdí, že iniciatívu banskobystrického župana privítal, pretože prišla ako volanie o zdravý sedliacky rozum. pred 5 hod. - HLAS-SD / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 9. júna

9.6.1640 Narodeniny

LEOPOLD I.

Pred 382 rokmi sa vo Viedni narodil rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ z habsburskej dynastie LEOPOLD I., ktorý viedol úspešné vojny proti Osmanskej ríši, získal Slavónsko, väčšiu časť Uhorska a Sedmohradsko. Zomrel 5.5.1705.
9.6.1861 Narodeniny

GUSTÁV EISELE

Pred 161 rokmi sa v Banskej Štiavnici narodil autor baníckej monografie Gemera a banský odborník GUSTÁV EISELE, iniciátor založenia Baníckeho múzea v Rožňave. Zomrel 13.12.1911.
9.6.1820 Narodeniny

JÁN HUNFALVY

Pred 202 rokmi sa vo Veľkom Slavkove narodil geograf, prvý uhorský vysokoškolský profesor geografie JÁN HUNFALVY. Zomrel 6.12.1888.
9.6.2010 Udalosť

Koncert Boba Dylana v Bratislave

Pred 12 rokmi na Slovensku v bratislavskej Inchebe koncertoval svetoznámy legendárny americký hudobník a spevák Bob Dylan.
9.6.1672 Narodeniny

PETER I. VEĽKÝ

Pred 350 rokmi sa narodil ruský cár, reformátor ruského hospodárstva, vzdelávania a armády PETER I. VEĽKÝ z rodu Romanovcov, zakladateľ Petrohradu. Zomrel 8.2.1725.
9.6.1843 Narodeniny

BERTHA SOPHIE FELICITA VON SUTTNEROVÁ

Pred 179 rokmi sa narodila rakúska spisovateľka a prvá nositeľka Nobelovej ceny (1905) BERTHA SOPHIE FELICITA VON SUTTNEROVÁ, autorka románov, v ktorých hlásala emancipáciu žien a útočila na militarizmus. Založila Rakúsku mierovú spoločnosť a stala sa jej prezidentkou, pričom na medzištátnej úrovni lobovala za založenie medzinárodného súdneho dvora, ktorý by zabránil vojnám. Zomrela 21.6.1914.
9.6.1891 Narodeniny

COLE ALBERT PORTE

Pred 131 rokmi sa narodil americký hudobný skladateľ a textár COLE ALBERT PORTER, jeden z najúspešnejších skladateľov broadwayských a hollywoodskych muzikálov a hudobných komédií. Zomrel 15.10.1964.
9.6.1963 Narodeniny

COLE ALBERT PORTE

59. narodeniny oslavuje americký filmový herec JOHNNY DEPP. Prvým známym filmom, v ktorom účinkoval, bol horor Nočná mora z Elm Street. Svetovú slávu však získal za úlohu Edwarda, ktorý má namiesto rúk nožnice a žije sám, odkedy zomrel jeho stvoriteľ, vo filme Tima Burtona Nožnicovoruký Edward. Svoj talent predviedol aj vo filme Emira Kusturicu Arizonský sen alebo vo filme Čo trápi Gilberta Grapea. Úspech mu priniesla hlavná úloha v kultovom filme Jima Jarmuscha Mŕtvy muž. Nasledovali ďalšie divácky aj kriticky úspešné filmy ako napríklad Krycie meno - Donnie Brasco, Strach a hnus v Las Vegas, Kokaín, Z pekla či séria filmov o pirátoch z Karibiku
9.6.1981 Narodeniny

NATALIE PORTMANOVÁ

41. narodeniny oslavuje americká filmová herečka NATALIE PORTMANOVÁ, vlastným menom Natalie Hershlag.
9.6.1991 Udalosť

Výbuch sopky Pinatubo

Pred 31 rokmi prišlo vyše 500 ľudí o život pri výbuchu filipínskej sopky Pinatubo.
9.6.1922 Narodeniny

GEORGE AXELROD

Pred 100 rokmi sa narodil americký dramatik a autor scenárov pre Hollywood GEORGE AXELROD. Preslávila ho filmová klasika "Raňajky u Tiffanyho". Zomrel 21.6.2003.
9.6.1781 Narodeniny

GEORGE STEPHENSON

Pred 241 rokmi sa narodil britský technik, konštruktér prvej parnej lokomotívy, staviteľ prvej parnej železnice, zakladateľ prvej továrne na lokomotívy a vynálezca výhybky a dodnes platného rozchodu koľají GEORGE STEPHENSON. Zomrel 12.8.1848.