Ôsmy syn starého sultána 

Ibrahim sa pravdepodobne narodil 6. novembra v roku 1616, tento dátum je však stále sporný. Bol synom sultána Ahmeda I. a jeho konkubíny Kosem Sultan, ktorá bola pôvodom grécka otrokyňa. Nešlo o prvého sultánovho potomka. Ibrahim mal sedem starších bratov, kvôli čomu bolo veľmi nepravdepodobné, že nastúpi trón. Okrem iného v Osmanskej ríši zvykli panovníci zabíjať svojich bratov, aby sa vyhli zvrhnutiu. Sultáni mali často viacero synov s mnohými ženami, čo do veľkej miery zabránilo, aby si medzi sebou vytvorili bližšie vzťahy, keďže sa navzájom vnímali ako konkurenti a rivali o trón. 

Život v klietke

Ibrahim mal len dva roky, keď jeho otec zomrel a v ríši nastal mocenský boj, ktorý sa skončil v roku 1623, dosadením jedenásťročného Murada IV. na trón. Ten okamžite po korunovácii nechal poslať všetkých svojich bratov do kafesu – špeciálnej časti háremu, kde boli následníci trónu držaní pod prísnym domácim väzením. Samotné slovo „kafes“ znamená v preklade „klietka“. Ibrahim tam bol odvedený ako šesťročný a od toho momentu žil v neustálom strachu zo smrti. Nebol tam sám, keďže Murad uväznil do kafesu aj svojich ďalších troch nevlastných bratov. Počas svojej 16-ročnej vlády ich postupne jedného po druhom popravil až kým neostal len mladý Ibrahim. Chlapec mal už od detstva veľa psychických problémov a pôsobil slabo, preto ho Murad nepovažoval za hrozbu, vďaka čomu ostal nažive. 

Z väzenia na trón 

Murad IV. vládol 16 rokov, v roku 1640 si však jeho život vyžiadala cirhóza. Na smrteľnej posteli vyslovil znepokojivé posledné želanie a nariadil Ibrahimovu popravu. Vedel o nestabilite svojho brata a povedal svojim poradcom, že nechce mať za sultána šialenca. Murad nemal žiadneho iného nasledovníka, na základe čoho by dynastia zanikla, ale túto možnosť preferoval viacej ako keby mal vidieť Ibrahima na tróne. Do toho však zasiahla jeho matka Kosem Sultan, ktorá spochybnila Muradove posledné želanie a tak zachránila svojmu synovi život a zároveň mu zaistila trón. 

Ibrahim strávil roky snívaním o vonkajšom svete, ale keď konečne prišla jeho šanca na slobodu, nemohol tomu uveriť. Dav prišiel do kafesu, aby ho oslobodil a vyhlásil za sultána, ale vydesený princ zablokoval dvere a nikoho nepustil dovnútra obávajúc sa o svoj život. Mladík nevyhovel ani naliehaniam davu a dokonca jeho vlastnej matke, ktorá nechala priniesť Muradove pozostatky ako dôkaz. Nakoniec sa mu Kosem vyhrážala, že ak neprijme trón, bude čeliť poprave, na čo otvoril dvere a prvýkrát po 16 rokoch odišiel z kafesu. Po opustení klietky na svoje pochybnosti ihneď zabudol a údajne začal tancovať v háreme, pričom kričal: „Mäsiar impéria je mŕtvy!“

 Je ťažké vedieť, čo očakávať od chlapa, ktorý vyrastal v klietke, ale Ibrahim sa zdal byť primerane naladený. Často komunikoval s veľkovezírom a prejavoval skutočné obavy o vládnutie Osmanskej ríše. Dokonca vyšiel do mesta, aby si svoje panstvo prezrel na vlastné oči, obliekol sa do prestrojenia a navštívil miestne trhy. Celkovo sa veci vyvíjali dobre – ale objavili sa náznaky, že s novým sultánom nie je niečo v poriadku.

Veľa zdravotných problémov a ešte viacej konkubín 

Ibrahim sa zo všetkých síl snažil vládnuť, no prenasledovalo ho množstvo neduhov. Trpel neznesiteľnými bolesťami hlavy a záchvatmi fyzickej slabosti. Moderní učenci sa zhodujú na tom, že sultánove fyzické ťažkosti boli spôsobené jeho detskými traumami. Postupom času začal byť Ibrahim čím ďalej tým viac nestabilný. 

Ibrahimovo nevyspytateľné správanie sa stávalo prekážkou, a tak ho jeho matka povzbudila, aby sa rozptýlil svojím háremom. Koniec koncov, sultán potreboval dedičov, aby pokračovali v jeho línii. Pomerne skoro splodil troch synov s tromi rôznymi konkubínami – no neskončil len pri tom. Ukázalo sa, že Ibrahim mal neukojiteľnú chuť na ženy. Kosem chodila osobne na trh, aby zaistila svojmu synovi neustály prúd otrokýň, ktoré ho mali zamestnávať. Presne vedela, aké ženy sa jej synovi páčia a vyberala tie, o ktorých si myslela, že udržia jeho pozornosť. Ibrahimové chúťky boli však ešte viac znepokojujúcejšie ako sa spočiatku zdalo. 

Prvé znaky šialenstva

Už v roku 1641 porodila jedna z Ibrahimových konkubín jeho prvého syna – princa Mehmeda. Ešte krátko pred pôrodom získal sultán otrokyňu, ktorá bola náhodou tehotná. Po pôrode bola zamestnaná ako dojka malého princa a tak sa s vlastným synom presťahovala do kráľovského háremu. Sultán bol tak zaujatý zdravým a robustným malým chlapcom v kontraste s jeho vlastným krehkým a chorým synom, že s ním začal trávil veľa času. Keď sa matka jeho prvorodeného sťažovala na sultánov prístup, Ibrahim sa nahneval a v zlosti vytrhol vlastného syna zo ženinho náručia a hodil ho do bazéna. Našťastie Mehmed prežil.

Čo sa týkalo žien, ukázalo sa, že mladý sultán preferoval tie nedostupné. Jeho dievčatá ho nemohli odmietnuť a preto mal záujem o ženy, ktoré k styku musel nútiť. Dimitri Cantemir z Moldavska o ňom napísal: „V palácových záhradách často zhromaždil všetky panny, vyzliekol ich donaha a vzdychal ako žrebec, pobehoval medzi nimi a ako bol nimi uchvátení, tak oni sa navzájom kopali alebo zápasili na jeho príkaz.“

Podľa jedného príbehu sa zaľúbil do krásnej dcéry Veľkého Muftiho. Ibrahim požiadal náboženského vodcu o jej ruku, ale on odmietol, podcenil však sultánovu krutosť. Vo svojom hneve nariadil strážcom, aby nasledovali Muftiho dcéru. Tá bola unesená a odvlečená do háremu, kde ju Ibrahim niekoľko dní znásilňoval, potom ju poslal späť k jej otcovi a pokračoval so svojimi obvyklými konkubínami.

Pokiaľ bol Ibrahim rozptýlený svojím háremom, jeho matka mohla vládnuť impériu miesto neho, takže bola ochotná urobiť čokoľvek, aby ho zamestnala. Kosem vedela, že Ibrahim býva často impotentný, a tak hľadala v meste tie najlepšie afrodiziaká, aby jej syn mohol pokračovať vo svojich zvrátených fantáziách. Sultánova posadnutosť s háremom pohltila takmer celý jeho život. Dokonca zhromaždil rozsiahlu zbierku kníh popisujúcich rôzne sexuálne polohy a sám údajne vymyslel niekoľko nových. 

Rozmaznával sa tak veľmi, až zničil ekonomiku 

Ibrahim utratil neuveriteľné množstvo peňazí na svoj hárem, ktorý počas jeho vlády dosiahol nevýslovné výšky luxusu. Konkubíny dostávali najlepšie parfumy, textílie a šperky. Sultán však nadovšetko miloval kožušiny. Jeho posadnutosť nimi bola známa až vo Francúzsku, kde ho prezývali „blázon z kožušín“. So ženami chcel spať len na extravagantných kožušinách a dokonca mal celú izbu vystlanú kožou z rysa a soboľa. Okrem iného si Ibrahim zvykol polievať fúzy, šaty a izbové závesy voňavkami, najmä exotickou ambrou. Do toho všetkého si zaplietal diamanty do fúzov. 

Vláda šarlatána a inkvizícia voči konkubínam 

S vekom rástla Ibrahimova náladovosť, napríklad sa vyhrážal svojmu vezírovi, že pokiaľ nesplní jeho rozkaz, vypchá ho slamou. Do paláca si taktiež pozval zázračného liečiteľa menom Cinci Hoca, ktorý bol v skutočnosti len šarlatán. Ibrahim bol presvedčený mystickou mocou tohto neznámeho muža a za jeho služby ho odmenil nevýslovným bohatstvom. Postupne mal nad sultánom takú moc, že na jeho radu nechal popraviť vezíra. Cinci tak vládol impériu v jeho mene, zatiaľ, čo bol Ibrahim ďalej zamestnaný háremom. 

Jedného dňa uvidel kravu so zvláštnym tvarom pozadia, pričom ho zaujal na toľko, že prikázal vytvoriť jej zlatú kópiu, ktorú posielal po celom impériu so žiadosťou, aby mu našli ženu s podobnými krivkami. Nakoniec sa jedna taká našla v Arménsku a bola prijatá do háremu. Volala sa Sechir Para (Kocka cukru) a vážila okolo 150 kilogramov. Ibrahim sa do nej šialene zaľúbil, pričom fungovala ako jeho konfident. Túto funkciu veľmi rýchlo zneužila, keď sultánovi povedala, že jedna z jeho konkubín bola „kompromitovaná cudzincom“, ale nevedela žiadne podrobnosti, ako napríklad meno dievčaťa. Ibrahim zúril celé tri dni. Z celej situácie si robil srandu jeho syn Mehmed, ktorému sultán za to vrazil dýku do tváre a výslednú jazvu si mladík niesol na čele až do konca života. 

Ibrahim chcel okamžite vedieť, ktorá z jeho konkubín mu bola neverná a tak niekoľko z nich nechal mučiť, ale žiadna sa nepriznala. Nakoniec sa rozhodol nechať celý svoj hárem s vyše 280 konkubínami utopiť v Bospore. Ženy boli hodené do mora s priviazanými záťažovými vrecami a takmer všetky zomreli. Výnimkou bola jedna zle priviazaná konkubína, ktorá bola zachránená okoloidúcou loďou z Francúzska. Utopenia boli ušetrené len Sechir Para a matka sultánovho nástupcu Turhan Hadice. Život Ibrahimovej obľúbenej konkubíny však netrval oveľa dlhšie, keďže sa jeho matka začala obávať jej vplyvu, ktorý mala na sultána. Jedného dňa pozvala Sechir Paru na večeru a pri hostine ju uškrtila. Bezútešnému Ibrahimovi povedala, že žena náhle zomrela na silnú chorobu.  

Chaos posledných dní 

Kvôli Ibrahimovým excesom bola ríša nútená drasticky zvýšiť dane, keďže finančné zdroje boli do veľkej miery vyčerpané. Sultána však nezaujímala chaotická situácia v jeho krajine, čo sa mu stalo osudným. V roku 1648 sa vzbúrili elitné vojenské oddiely janičiarov, lebo veľká časť z nich nedostávala skoro žiadny plat. Vzbúrení vojaci prepadli vezíra a rozrezali ho na kusy. Následne pokračovali až do Ibrahimovho palácu, kde sultána zosadili a vrátili späť do „kliekty“.

Vrátiť sa na miesto, kde bol 16 rokov väznený, v ňom muselo vyvolať nejednu traumu z minulosti. Komplex mal síce hrubé steny, ale napriek tomu bol jeho plač počuť dňom i nocou. Týždeň po prevrate 18. augusta vstúpili do klietky kati, pripravení vykonať jedinú vec ktorú mali na starosť. Ibrahim zobral do ruky korán a zvolal: „Hľa, Božia kniha! Akým príkazom ma zabijete? Neexistuje nikto medzi tými, ktorí jedli môj chlieb, kto by sa nado mnou zľutoval a chránil ma? Títo krutí muži ma prišli zabiť. Milosť! Milosť!“ Napriek tomu bol uškrtený tetivou luku a pochovaný v mešite Haghia Sophia. Na tróne ho vystriedal jeho šesťročný syn Mehmed, vďaka čomu dynastia síce pokračovala, ale ríša bola dlhodobo poškodená Ibrahimovov vládou.

Zdroje:

1. BOS, Joan. 2023. Ibrahim I of Turkey. Amsterdam: madmonarchs.nl, 2023. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. TRAN, Christine. 2018. Insatiable Facts About Ibrahim The Mad, The Deranged Sultan. factinate.com, 2018. DOSTUPNÉ ONLINE: TU