Hora Athos - miesto, kde majú ženy vstup zakázaný
Na malom skalnatom polostrove vyčnievajúcom do Egejského mora sa nachádza hora Athos. V súčasnosti je toto malé územie „autonómnym kláštorným štátom“ Grécka, ale v realite ide skôr o nezávislú krajinu riadenú pravoslávnou cirkvou. Návštevníci musia pri vstupe z Grécka prekročiť hraničné kontroly, ale nie každý je vítaný, keďže ženy majú prísny zákaz vstúpiť na horu.
Miesto z báji a legiend
Hora Athos bola už v starovekom Grécku považovaná za dôležité miesto. Podľa gréckej mytológie hora vznikla, keď titán Athos hodil na Poseidona masívnu skalu. Miesto bolo spomenuté aj v Homérovej Iliade a v piatom storočí sa tu začali usadzovať prví kresťanskí mnísi. Prvý kláštor menom Veľká Lávra bol založený v roku 963 byzantským mníchom Atanázom Athonitom, ktorého vo výstavbe podporoval samotný cisár Byzantskej ríše Nikephoros II. Neskôr pribudli ďalšie kláštory a v súčasnosti sa ich na polostrove nachádza 20.
Hora je známa taktiež ako Záhrada Panny Márie, keďže miestni mnísi tvrdia, že jedného dňa sa plavila Panna Mária spolu s Jánom Evanjelistom okolo polostrova, ale kvôli zlému počasiu museli zakotviť na brehu. Márii sa pri pohľade na okolitú panenskú prírodu hora zapáčila a požiadala Boha, aby jej ju daroval. Z nebies sa následne ozval hlas: „Nech je toto miesto tvojim dedičstvom a tvojou záhradou, rajom a prístavom spásy pre tých, ktorí chcú byť spasení.“ Práve touto legendou mnísi odôvodňujú prečo majú ženy zakázaný vstup na polostrov. Keďže podľa nich môže na horu vstúpiť len Panna Mária. Okrem iného si týmto spôsobom zabezpečujú svoj vlastný celibát.
Ženám a Kataláncom vstup zakázaný
V 11. storočí mnísi vyhnali všetky ženy z polostrova a dokonca zašli tak ďaleko, že vyviezli všetky zvieracie samice. Za viac ako tisíc rokov žiadna príslušníčka nežného pohlavia legálne neprekročila hranicu. Keď slávny britský cestovateľ Robert Curzon počas viktoriánskej éry navštívil horu Athos, stretol tam osirelého chlapca, ktorého vychovávali mnísi. Vraj nikdy nevidel ženu okrem kaplnkových ikon Panny Márie a cestovateľa sa pýtal či „majú všetky ženy svätožiaru?“.
Hoci je hora Athos súčasťou Európskej únie a podlieha právu EÚ, ktoré by malo fungovať na obranu práva na rodovú rovnosť, je otvorená len pre mužov so špeciálnym povolením vydaným kanceláriou svätého výboru na hore Athos. Pre návštevníkov platia veľmi prísne kvóty, keďže horu môže denne navštíviť len 100 pravoslávnych a 15 nepravoslávnych mužských návštevníkov. Ženy nielenže nemôžu vstúpiť na polostrov, ale taktiež nemajú povolené priblížiť sa 500 metrov k pobrežiu. Tieto pravidlá platia dokonca aj pre samice zvierat, ako napríklad kravy a sliepky. Výnimkou sú však mačky, ktoré chytajú myši a pravidlo neplatí ani pre divé zvieratá. Tam to však nekončí, keďže aj deťom do 18 rokov a eunusom je odopreté, aby sa na horu dostali.
Kvôli svojej prímorskej polohe bola hora neustále ohrozovaná pirátmi, moslimskými nájazdníkmi a dokonca aj katalánskymi žoldniermi. Tí v roku 1305 vyplienili celý komplex tak drasticky, že Kataláncom bolo zakázané vstúpiť na polostrov až do roku 2005, keď katalánsky muzikant Jozef Tero vyhlásil zbierku na pomoc kláštoru, vďaka ktorej dostali mnísi finančnú podporu v hodnote 250 tisíc euro. Z týchto dôvodov nakoniec zrušili zákaz vstupu pre mužských Kataláncov.
Cesta do minulosti
Návšteva polostrova pripomína návrat do stredoveku. Kláštory vyzerajú ako byzantské pevnosti, ktoré sa počas celých storočí nezmenili. Len márne by ste tu hľadali veci ako televízie, rádia, telefóny alebo autá. Vďaka tomu nájdete na polostrove pokoj, prerušený iba klopkaním gaštanového dreva, ktoré zvoláva mníchov na modlitbu každé ráno o 3:30. Tamojšie kláštory idú podľa byzantského času, v ktorom sa deň začína západom slnka, nie polnocou, takže časové pásmo sa mení doslova každý deň. Návštevníci si možno budú musieť posunúť hodinky až o sedem hodín, keď prekročia hranicu. Hora Athos nikdy neprijala ani nový gregoriánsky kalendár zo 16. storočia a miesto toho stále používajú juliánsky kalendár Rímskej ríše, ktorý zaostáva o 13 dní.
Temná minulosť
Dlhá história hory má taktiež svoje temné zákutia. Počas druhej svetovej vojny, keď vojská Nemecka napadli Grécko, tak predstavitelia Athosu požiadali Hitlera o protekciu a dokonca mu dali titul „Veľkého ochrancu Svätej hory“. Nemecký diktátor podmienky prijal, pričom poslal do kláštoru svojich výskumníkov. Do oblasti sa rýchlo rozšíril nacistický vplyv a portréty Hitlera boli v kláštoroch vešané hneď vedľa ikon svätcov. Niektorí mnísi sa údajne k nemu aj modlili. Na druhú stranu však kláštor pomáhal britským vojakom utiecť z okupovaného Grécka a vďaka kolaborácii s Hitlerom sa im narozdiel od väčšiny krajiny podarilo prežiť vojnu bez ujmy.
Ako sa dostať na horu Athos?
V súčasnosti sa dá na polostrov dostať len loďou z prístavov Ouranoupolis a Lerissos, keďže neexistuje žiadna cesta po pevnine. Do oboch prístavov sa dá dostať autobusom z Thessalonik. Ešte predtým je nutné si urobiť rezerváciu cez kanceláriu svätého výboru, ktorá vám taktiež dá povolenie na vstup keďže počet možných návštevníkov je obmedzený. Čo sa týka ubytovania tak pohostinnosť v kláštoroch je poskytovaná bezplatne. Držiteľom povolenia je k dispozícii posteľ a strava. Zdroje kláštorov nie sú neobmedzené a zvyčajne sa odporúča informovať mnícha, ktorý má na starosti návštevníkov (archontaris), aby si poznamenal váš príchod a rezervoval vám posteľ.