Cestá k prvým miliónom 

Sterligov sa narodil 18. októbra 1966 v ruskom meste Zagorsk, pričom jeho rodina sa presťahovala do Moskvy, keď mal päť rokov. V hlavnom meste Sovietskeho zväzu strávil väčšinu svojho mladistvého života a po skončení strednej školy bol povolaný do radov sovietskej armády. Na tieto časy spomína s nostalgiou a dodnes považuje vojenskú službu za dobrú školu života, ktorá z mladíka vychová muža. Po skončení vojenčiny sa vrátil do hlavného mesta a nejakú dobu pracoval ako sústružník v automobilovom závode. Ďalší rok sa venoval štúdiu na právnickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity, odkiaľ bol nútený odísť po konflikte s jedným z pedagógov.

Študijný neúspech však mladého muža nezlomil. Po odchode zo školy sa Sterligov rozhodol založiť organizáciu Pulsar, ktorá poskytovala obyvateľstvu právne služby. Mimo iného v roku 1990 vytvoril prvú ruskú burzu komodít a surovín s názvom Alisa. Projekt sa ukázal byť tak úspešný, že do roku 1993 sa Alisa zmenila na veľkú holdingovú spoločnosť s 84 dcérskymi spoločnosťami v Rusku aj zahraničí. So získaným kapitálom Sterligov skúpil podiely v rôznych organizáciách, pílach a továrňach na ryby, vďaka čomu sa postupne stal prvým oficiálnym ruských multimilionárom. V roku 1991 dokonca viedol ruský klub mladých milionárov, ktorého aktivity smerovali k zveľaďovaniu Riazanského regiónu, no avizované zlepšovacie práce sa neuskutočnili, a preto všetky aktivity organizácie postupne prichádzali k ničomu.

Bizarné cesty do Čečenska a Brazílie 

Klub mladých milionárov síce neuspel, ale Sterligov bol stále na výslní. Život obyčajného miliardára ho však nezaujímal a namiesto toho, sa rozhodol angažovať v medzinárodných záležitostiach. Napríklad v roku 1992 pricestoval do Čečenska, ktoré vtedy vyhlásilo nezávislosť na Rusku. Tu sa stretol so samotným čečenským prezidentom Džocharom Dudajevom, ktorému navrhol, že bude reprezentovať záujmy Čečenska na svetovej scéne. Jeho ponuka bola však veľmi rýchlo zamietnutá. Neskôr odcestoval do Brazílie, kde sa snažil presvedčiť vládnych predstaviteľov nech vo svojej krajine postavia monument ruskej literárnej postavy Ostapa Bendera. Ani tieto plány sa mu však nepodarilo naplniť. 

Pátranie po mystickej knižnici 

V polovici 90. rokov sa začali Sterligove príjmy zhoršovať. Bol síce stále milionár, ale zárobky z firiem boli výrazne slabšie. Rozhodol sa teda, že Rusko by malo vyznávať iné hodnoty ako kapitalizmus. V roku 1995 založil Vznešené moskovské zhromaždenie, inšpirované samosprávnym orgánom šľachty, ktorý fungoval počas obdobia Ruskej ríše. Sám pritom tvrdil, že jeho rodina mala vždy šľachtický pôvod aj, keď na to neexistujú žiadne dôkazy. Ako zakladateľ zhromaždenia a „vodca šľachty“ si Sterligov zadal dôležitú úlohu nájsť mystickú knižnicu Ivana Hrozného. Táto záhadná knižnica sa nazývala Libereya, pričom malo ísť o vyše 800 zväzkov, ktoré dopodrobna opisovali skryté tajomstva histórie. Pôvodne sa nachádzala v Konštantínopole, odkiaľ bola tesne pred útokom Turkov prenesená do Ruska, kde ju ukryli cárovia. Sterligov presvedčil starostu Moskvy, nech po tomto mýtickom poklade pátrajú a sám prispel nemalými financiami. Vykopávky sa viedli vo všetkých veľkých mestách Ruska celé dva roky, ale bohužiaľ bez výsledkov. 

Guvernér, primátor a prezident 

Nasledujúce roky založil Sterligov niekoľko firiem, pričom jedna sa špecificky venovala výrobe rakiev, ale žiadna mu nepriniesla výrazný zisk . Rozhodol sa teda zapojiť do politiky.  Kandidoval do všetkých možných pozícii. Napríklad v roku 2002 kandidoval na guvernéra Krasnojaského kraja a o rok neskôr na post primátora Moskvy. Veľkú podporu získal od členov verejného hnutia proti nelegálnym prisťahovalcom, do ktorého vstúpil krátko pred svojou nomináciou. Napriek prebiehajúcej predvolebnej kampani a všetkým pokusom prilákať na svoju stranu maximálny počet rovnako zmýšľajúcich ľudí, Sterligov voľby prehral, pričom skončil na tretom mieste len s 3,65 percentami hlasov. Výsledok ho však neodradil od toho, aby počas roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách, ktoré tiež prehral.

Oligarchova predvolebná kampaň sa pre neho stala drahým potešením. Obrovské výdaje ho nakoniec donútili predať svoju vilu a s rodinou sa presťahovať do okresu Mozhaisky na periférii Moskvy. Prvé mesiace tam dokonca žili vo vojenskom stane, zatiaľ čo im robotníci stavali nový domov. Nasledujúce roky sa spolu s rodinou izoloval od verejnosti a dlhú dobu o ňom neboli žiadne správy.

Únos v Afganistane 

Sterligov sa na tituloch novín objavil až v roku 2007. Vtedy sa rozhodol odcestovať do Afganistanu s cieľom kúpiť dva kusy veľmi špecifického druhu oviec. Provincia, do ktorej mal namierené, bola však kontrolovaná Talibanom. Multimilionár bol krátko po svojom príchode spolu so svojou skupinou zajatý príslušníkmi tohto radikálneho hnutia. Sterligov strávil nejaký čas v talibanskom väzení a nakoniec ho prepustili až vďaka zásahu ruského ministerstva zahraničných vecí. Oligarcha mal však vlastnú verziu udalostí. Údajne sa jeho skupina prezliekla do lokálnych odevov v ktorých utiekli zo zajatia. Následne sa chystali utiecť do Iránu, ale narazili na pevnosť, kde sa konalo tajné stretnutie medzi agentami CIA a pakistanskou vládou. 

Homosexuálom vstup zakázaný!

Po návrate z Afganistanu začal Sterlingov prezentovať svoj nový politický program. Vyhlásil, že odteraz nenávidí veľké množstvo vecí vrátanie televízie, vzdelávacieho systému, doktorov, potratov, čarodejníc, vedcov, hudby atď. Mimo iné postavil usadlosť, na ktorej by boli jeho deti vychovávané ďaleko od podľa jeho slov „prehnitej spoločnosti“. Po novom sa rozhodol vyznávať tradičné ruské hodnoty a zvyky. Na svojich pozemkoch vybudoval organické farmy špecializovane na výrobu bio potravín. Tie následne predával v sieti vlastných obchodov, ktoré boli hneď po otvorení kritizované verejnosťou za neuveriteľne vysoké ceny potravín. Napríklad jeden bochník chleba stál 20 dolárov. Spoločnosť bola taktiež pobúrená ceduľami, ktoré sa nachádzali pred obchodmi a zakazovali vstup homosexuálom. Málokoho to však prekvapilo, keďže Sterligov bol už v minulosti notoricky známy svojimi homofóbnymi názormi. Nakoniec ho však súd donútil cedule odstrániť a dokonca zaplatiť nemalú pokutu. 

Život ako v stredoveku 

Ako už bolo spomenuté, tak Sterligov si založil vlastné panstvo, ktoré nazval Sloboda. Usadlosť je otvorená každému s niekoľkými výnimkami. Nielenže sem majú homosexuáli zakázaný vstup, ale taktiež muži s náušnicami, ženy s holými pupkami a krátkymi sukňami, pričom v Sterligovom ponímaní je každá sukňa, ktorá sa nedotýka podlahy krátka. V panstve je rovnako tak zakázané fajčiť, používať telefón a akúkoľvek elektriku. Mimo iného majú vlastný kalendár, ktorý sa počíta od údajného stvorenia biblického Adama, čiže podľa nich je v súčasnosti rok 7531. Čo sa týka postavenia žien, tak Sterligov verí, že domáce násilie len posilní rodinu. Pokiaľ nejaká žena chce pracovať v jeho usadlosti, tak je vopred informovaná, že „sexuálne obťažovanie je garantované“, keďže podľa jeho slov sa tu nachádza „veľa zdravých a normálnych mužov.“ Pokiaľ je žena vydatá, ale nie je tehotná tak je to podľa jeho vlastných slov „príšerný hriech“. Napriek tomu však u neho pracujú ľudia z celého Ruska, ktorí s jeho ideológiou a životným štýlom súhlasia. 

Sterligov taktiež publikoval učebnicu pre deti s názvom „Učebnica histórie od Adama až po Putina“. V nej „odhalil“, že cár Mikuláš I. spáchal samovraždu a Alexander II. bol zabitý Alexandrom III., Romanovci prežili Boľševickú revolúciu a žijú doteraz v Anglicku. V učebnici rovnako tak spomenul ako Židia údajne prepašovali všetko ruské zlato z krajiny tri mesiace potom, čo bol podpísaný Brest-Litovský mier. Jeho činnosť si získala nechcenú pozornosť polície a to údajne kvôli tomu, že poskytol svoju usadlosť ako cvičisko pre krajne pravicovú skupinu s názvom Born. 

Veci sa nemenia 

Kvôli problémom so zákonom nakoniec Sterligov v roku 2015 oznámil, že sa s manželkou a piatimi deťmi presťahoval do Náhorného Karabachu, čo je nikým neuznaný štát obývaný Arménmi, ktorý sa v roku 1991 odtrhol od Azerbajdžanu. Jeho plánom bolo začať farmársky podnikať v separatistickom regióne a dokonca dovolil svojej manželke nech si otvorí svoj vlastný dizajnérsky obchod. Tento krok vyvolal hnev v Azerbajdžane, ktorý sa len znásobil potom, čo multimilionár otvorene vyzval na medzinárodné uznanie Náhorného Karabachu. Generálna prokuratúra Azerbajdžanu podala žalobu na Sterligova za „vyhlásenie proti azerbajdžanskej štátnosti“ a za nezákonné prekročenie azerbajdžanskej hranice. Ešte v ten istý rok sa vrátil do Ruska, kde dodnes žije. Jeho obchody síce už oficiálne nezakazujú vstup homosexuálom, ale situácia rozhodne nie je ideálna. Napríklad v roku 2018 odmietli zamestnanci Sterligovho obchodu obslúžiť muža, ktorý nosil náušnice, keďže sa domnievali, že ide o homosexuála. Následne došlo ku konfrontácii a mladík bol z obchodu vykázaný. Jeho názor sa nezmenili ani v rámci vedcov. Tých stále nenávidí a dokonca povzbudzuje ľudí k ich zabíjaniu. 

1. delicesucre.ru. 2022.Millionaires who left to live in the countryside. German Sterligov. All to the village. The boar is stroked while it is full. Moskva: delicesucre.ru, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

1. KRUTOV, Mark. SCHRECK, Carl. 2017. 'Dirty Perverts': Russian Activists See 'First Victory' Against Grocery Chain's Homophobic Signs. Praha: rferl.org, 2017. DOSTUPNÉ ONLINE: TU