BRATISLAVA 24. decembra (SITA) - Formy násilia páchaného na ženách v partnerských vzťahoch sa za posledné desaťročia vyvinuli a zmenili, prispievajú k tomu aj moderné technológie a zmeny v postojoch verejnosti a inštitúcií k násiliu na ženách. V rozhovore pre agentúru SITA to skonštatovala Sylvia Králová z poradenského a intervenčného centra Fenestra v Košiciach. Dodala, že spoločnosť sa celkovo mení a mnohé veci, ktoré boli prípustné v partnerských a manželských vzťahoch pred dvadsiatimi či dvadsiatimi piatimi rokmi, sú dnes v spoločnosti vnímané ako neprijateľné. „Aj násilní muži sa správajú inak, chápu, že voči nim môže byť vyvodená aj trestno-právna zodpovednosť. Tiež využívajú napríklad nové technológie, ktorými je oveľa ľahšie ženu monitorovať, kontrolovať, prenasledovať, čo sa aj často deje. Zároveň vnímajú a využívajú to, ak inštitúcie a/alebo spoločnosť ako taká nevyjadruje jasný odmietavý postoj k násiliu na ženách a násilné správanie toleruje. „Celý systém ochrany a pomoci, vrátame trestnoprávneho systému, či inštitúcií zodpovedných za ochranu detí žien zažívajúcich násilie, potrebuje vnímať zmeny v spoločnosti a reagovať na ne. Pretože tie ovplyvňujú aj to, čo sa deje v násilných vzťahoch a ako muži, ktorí sa správajú násilne, dosahujú moc a kontrolu,“ dodala Králová. Zdôraznila, že zákony a politiky štátu, ktoré sa dotýkajú situácie žien zažívajúcich násilie a ich detí, musia brať do úvahy špecifické aspekty násilia na ženách a ohrozenia pre ženy a ich deti. „Prax ukazuje, že všeobecné riešenia a postupy, ktoré dostatočne nezohľadňujú skúsenosť žien a ich detí s násilím, nebudú účinné v ich ochrane a v ochrane ich detí,“ hovorí Králová.

Podľa Královej sa ale zmenilo aj povedomie spoločnosti o násilí na ženách, označila to za najvýraznejšiu zmenu. „Ľudia majú oveľa dostupnejšie informácie o násilí na ženách a oveľa viac o tejto téme vedia, prípadne si to vedia ľahšie vyhľadať. Bola to tiež téma v čase pandémie, ktorá bola veľmi intenzívne komunikovaná, či už médiami, rôznymi ľuďmi, politikmi, političkami. Aj tam bolo vidieť, že ľudia o tom zrazu začali oveľa viac hovoriť. Ženy samotné to potom môžu vnímať tak, že je v poriadku hovoriť o skúsenosti s násilím,“ vraví. Dodala, že zmenu vnímajú aj v organizácii, kde pôsobí, a to na spektre žien, ktoré ich kontaktujú. „Keď sme začínali v roku 1999, prichádzali k nám ženy, ktoré v tom čase žili v násilných vzťahoch 20, 30 rokov, pretože neexistovala príslušná legislatíva, ani žiadne miesta pomoci. Dnes už oveľa mladšie ženy dokážu rozpoznať, že vo vzťahu niečo nie je v poriadku, a tak potom vedia aj skôr urobiť rozhodnutie, že takýto vzťah chcú ukončiť, alebo vyhľadať pomoc,“ ozrejmila.

Králová skonštatovala, že v súčasnosti tiež jestvuje v samotnom systéme ochrany a pomoci viacero dobre nastavených opatrení, ktoré fungujú. Funguje napríklad sieť špecifických podporných služieb pre ženy, a podľa Královej je iná, než bola pred rokmi. „Pomoc a podpora v poradenských centrách pre ženy, na telefonických krízových linkách či v bezpečných ženských domoch je dostupnejšia, aj keď stále nie je dostatočná, najmä kapacitne, a niekde ani regionálnym rozložením. Tomu by sa ešte dalo pomôcť. To, či v blízkosti bydliska ženy zažívajúcej násilie je poradenské centrum alebo bezpečný ženský dom, ktoré sa špecializujú na pomoc a podporu žien zažívajúcich násilie, tiež ovplyvňuje, do akej miery ženy budú uvažovať o tom, že začnú hovoriť o skúsenosti s násilím a vyhľadajú pomoc,“ uzavrela.

Celý rozhovor dostupný tu - Pre násilie neexistuje ospravedlnenie. Zodpovedný je zaň ten, kto sa ho dopúšťa - ROZHOVOR - SITA.sk.