Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Fordlandia – pokus o utopické mesto v Amazónii skončil katastrofou

zdroj: lastampa.it
18.9.2022 11:30 Róbert Endrödy ml. / SPE

Počas 20. rokov mal americký priekopník automobilového priemyslu Henry Ford víziu postaviť mesto, ktoré by odpovedalo štandardom amerického sna. Pre výstavbu tejto utópie si však vybral netypickú lokalitu, a to Amazonský dažďový prales. Jeho účelom nebolo len šíriť víziu amerického sna, ale zároveň zaistiť zdroj prírodného kaučuku pre Henryho firmu Ford Motor Company. Podnikateľove predstavy o dokonalom americkom meste však ostali nenaplnené. Fordlandia, ako ju po sebe pomenoval, slúži dnes len ako atrakcia, ktorá pripomína tento nešťastný pokus o utopické mesto.


Civilizačná úloha 

Keď počas 20. rokov navštívil Ford severnú Brazíliu, miestni obyvatelia ostali v pomykove. Priemyselník prišiel s prísľubom, že oživí lokálnu umierajúcu ekonomiku a prinesie do krajiny nový spôsob života. Ľudia teoretizovali o tom ako postaví železnicu smerom k oceánu alebo novú firmu na jeho automobily. Dôvody, prečo si však vybral práve Brazíliu na výstavbu svojho mesta, boli z časti ekonomické. Už dlhé roky vlastnila Británia monopol na kaučuk, ktorý vyrábala na Srí Lanke. Keby si zaistil vlastný príjem kaučuku, mimoriadne by ušetril náklady na výrobu pneumatík pre jeho autá. Napriek tomu jeho hlavným cieľom bolo vybudovať ideálne mesto, ktoré by prinieslo lepšiu budúcnosť zabudnutej časti planéty a nieslo by názov Fordlandia. 

Ešte počas 19. storočia ťažila Brazília z monopolu na kaučuk, vďaka čomu obyvatelia žijúci v povodí rieky Amazonky prosperovali. Tento monopol však časom prebrali Briti, čo zapríčinilo krach lokálnej ťažby kaučuku a postupne stagnujúcu ekonomiku. Ford prisľúbil Brazílii návrat do starých časov, pričom tvrdil, že „Do Južnej Ameriky nejdeme zarobiť peniaze, ale pomáhať rozvíjať túto nádhernú a úrodnú krajinu.“ Fordlandiu pritom vnímal ako civilizačnú úlohu, ktorá má ukázať pokrok „zaostalým“ častiam sveta. 

Nevýhodný obchod 

V roku 1927 vyslal Ford dvoch svojich vyslancov k predstaviteľom brazilskeho štátu Para. Autority mu navrhli dohodu, ktorá bola pre neho nevýhodná, ale on ju napriek tomu prijal. Získal vďaka nej práva na komerčnú prevádzku pozemku s rozlohou 5 625 štvorcových míľ na rieke Tapajós, prítoku Amazonky, v celkovej hodnote 125 000 dolárov. Neskôr sa ukázalo, že Fordovi muži mu dali niečo ako surový obchod; podľa zákona mohol tú pôdu získať takmer za nič. Napriek tomu mal Ford teraz všetko, čo potreboval, aby uprostred džungle priviedol svoje ideály k životu. Nad pôdou, ktorú vlastnil, mal takú moc, ako keby riadil vlastný štát. 

Ťažké začiatky 

Fordlandia sa začala budovať na vrchole kopca, keďže týmto spôsobom chcel Ford zabrániť tomu, aby došlo k záplavám mesta (k tým dochádzalo v oblasti Amazonu pravidelne). Z týchto dôvodov muselo byť mesto postavené vo vnútrozemí, čo spôsobilo, že nákladné lode vybrané na transport stavebného materiálu nemohli prejsť skalnatými vodami Tapajós až do obdobia dažďov. Keď prvá posádka dorazila do budúcej Fordlandie v roku 1928 bola rozhnevaná hnijúcimi zásobami potravín a vzbúrila sa proti vedeniu. 

Ford poveril dohľadom nad jeho novým projektom Willisa Blakeleyho, alkoholického exhibicionistu, ktorý škandalizoval obyvateľov brazílskeho mesta Belém tým, že sa prechádzal nahý po svojom hotelom balkóne. Okrem toho nemal ani poňatia, ako riadiť základňu v džungli a nevedel nič o gume. Blakeleyho nekompetentnosť začala byť pre Forda príliš veľká a neskôr v roku 1928 bol nahradený nórskym námorným kapitánom Einarom Oxholmom.

Prvé materiály dorazili do mesta až začiatkom roku 1929. Oxholma dohliadal na vytýčenie základnej siete ulíc Fordlandie. V meste bola postavená aj samostatná štvrť známa ako Vila Americana, kde mal sídliť americký personál. Tam panovali lepšie podmienky oproti zvyšku mesta, okrem lepšieho výhľadu, bol každý dom vybavený aj tečúcou vodou. Zatiaľ čo zvyšok Fordlandie si musel vystačiť s vodou dodávanou zo studní.

{alt}
Miestni pracovníci žili v susedstve domov postavených v americkom štýle. Napriek márnym pokusom sa vedenie mesta snažilo uplatniť na miestnych prohibíciu. zdroj: Henry Ford collection - allthatsinteresting.com

V Amazone po americky 

Postupom času mesto začalo rásť. Objavili sa v ňom moderné nemocnice, školy, generátory a píla. Niektoré veci však nešli podľa predstáv. Čistenie džungle bola mučivá práca a napriek povestným Fordovým vysokým mzdám trpelo mesto v tomto sektore nedostatkom pracovnej sily.  Amazonské drevo, ktoré Ford pôvodne dúfal, že predá so ziskom, kým sa na danom území nebude vyrábať kaučuk, sa ukázalo ako zbytočné. Miestna tlač, ktorá bola spočiatku priateľská, sa obrátila na Forda a jeho projekt.

{alt}
Ford si predstavoval Fordlandiu ako mesto na americkom stredozápade, ktoré akoby sa zrútilo uprostred Amazónie. Miestne hodiny tam boli dokonca nastavené na detroitský čas. zdroj: Henry Ford collection - allthatsinteresting.com

Priemyselník si u miestnych nepolepšil, ani tým, ako vnucoval miestnym svoje ideály. Ford bol vegetarián a veril, že čisto vegetariánska strava bude vyhovovať aj Brazílčanom. Zároveň túžil aby bolo mesto bez alkoholu, to sa však ukázala ako nesplniteľné. Miestni nemohli hrať ani futbal a tancovať lokálne tance, namiesto toho mali k dispozícii americkú verziu zábavy. Situácii nedopomáhal ani fakt, že zatiaľ čo Brazílčania museli jesť čisto vegetariánsku stravu tak americkí personál si mohol kľudne pochutnávať na steakoch. Neustále problémy nakoniec donútili Oxholma odísť z funkcie manažéra a v tejto funkcii sa ich počas dvoch nasledujúcich rokov vystriedalo niekoľko. 

Prvé veľké nepokoje 

Práve keď sa zdalo, že sa veci vo Fordlandii upokojujú, 20. decembra 1930 opäť vypuklo násilie. V robotníckej kaviarni, v ktorej boli kvalifikovaní robotníci oddelení od manuálnych robotníkov, došlo k hádke medzi dozorcom Kajom Ostenfeldom a Manuelom Caetanom, murárom pracujúcim v meste. Tento konflikt rýchlo eskaloval. Robotníci sa zhromaždili za Caetanom, pričom zaťali vandalizovať mesto, zničili generátory, výrobné zariadenia a dokonca aj ich vlastné domy.  Vedúcim pracovníkom Fordlandie sa podarilo uniknúť loďou. Situácia bola nakoniec upokojená, ale len vďaka zásahu brazílskej armády. 

Zlepšenie a postupný zánik 

Ford nakoniec našiel úspešného manažéra v Archibaldovi Johnstonovi, ktorý po nepokojoch zlepšil podmienky vo Fordlandii. Vydláždil cesty, dokončil väčšinu potrebných bytov v meste a začal pracovať na prístupových cestách. Tie mali spojiť Fordlandiu s obrovským územím, ktoré Ford získal vo vnútrozemí. Za Johnstona sa Fordlandia najviac priblížila pôvodnému ideálu Forda. Podarilo sa mu priniesť do srdca povodia Amazonky mnohé vybavenia typické pre americké mestá. Začali sa tu premietať hollywoodske filmy. Zlepšili sa aj zdravotnícke a vzdelávacie inštitúcie. Johnson sa postaral o to, aby boli zavedené mnohé Fordove nariadenia o správaní, vrátane prísnej diéty (hoci ustanovenie o alkohole bolo stále ťažké presadzovať) a dôrazu na záhradkárčenie.  

Jeden problém však zostal: Fordlandia nevyrábala žiadnu gumu. Snahy o výsadbu kaučukovníkov priniesli odradzujúce výsledky. Tie stromy, ktoré sa dokázali zakoreniť, boli rýchlo napadnuté plesňou. Na boj proti tomu Ford prizval expertného botanika Jamesa R. Weira, ktorý Johnstona rozzúril tým, že trval na množstve extravagantných metód výsadby a potom v roku 1936 požadoval výstavbu druhého závodu na území Fordu s názvom Belterra. Weir neohlásene odišiel z Fordlandie o rok neskôr bez toho, aby informoval personál o svojom úmysle. Nikdy sa už nevrátil.

{alt}
Kaučukovníky boli sadené veľmi blízko seba, čo spôsobilo, že sa rýchlo nakazili plesňou, alebo boli napadnuté rôznymi druhmi chrobákov. zdroj: Henry Ford collection - allthatsinteresting.com

Fordlandia a Belterra prežili svoje ekonomické opodstatnenie, napriek tomu však pretrvávali takmer desať rokov. Keď sa výrobná operácia Fordu čoraz viac zapájala do úsilia druhej svetovej vojny, jeho holding v Brazílii sa naplnil americkým vojenským personálom. Po konci vojny sa Fordov zdravotný stav rapídne zhoršil. Vedenie spoločnosti pripadlo jeho vnukovi Henrymu Fordovi II. Ten rýchlo znížil náklady spoločnosti predajom nedostatočne výkonných aktív. Fordlandia bola prvá na sekacom bloku. Ford II. ju predal späť Brazílii za zlomok toho, čo pôvodne zaplatil jeho starý otec. V momente, keď sa správy o predaji dostali do Fordlandie, jej americkí obyvatelia sa odsťahovali späť do USA. 

Tichá smrť a znovuzrodenie

Na rozdiel od vzrušenia, ktoré vyvolalo jeho vytvorenie, smrť Fordlandie bola tichá. Zariadenia z píly a generátora boli v priebehu rokov ponechané napospas živlom a vandalom, ktoré v hustom amazonskom vzduchu zhrdzaveli. Ikonická vodárenská veža stále stojí, hoci už nedrží žiadnu vodu a hrdo namaľované logo Forda už dávno vybledlo.

{alt}
Z kedysi ikonickej továrne ostala len kostra rozpadajúcej sa budovy. zdroj: Joel Auerbach - ctinsider.com

V poslednom desaťročí však Fordlandia zažila niečo podobné renesancii. Časť z toho je kultúrna: jej história bola prehodnotená v novinových článkoch, dokumentárnych filmoch a dokonca aj v hudbe – islandský minimalistický skladateľ Johann Johannsson vydal v roku 2008 album inšpirovaný týmto mestom. Po tom, čo počet obyvateľov niekoľko desaťročí klesol pod 100, sa v posledných rokoch vrátil na približne 3 000 ľudí. Christian von Schwind, ktorý produkoval krátky dokument o meste tvrdí, že „ak populácia rastie, som si istý, že to súvisí skôr s ekonomickými dôvodmi než s históriou alebo "duchom" Fordlandie.“ Mesto dodnes láka turistov, nie však ako úspešná prezentácia amerického sna v džungli, ale znázornenie chabého pokusu o jeho naplnenie. 

ZDROJE:

1. REED. Drew. 2016. Lost cities #10: Fordlandia – the failure of Henry Ford's utopian city in the Amazon. New York: Guardian, 2016. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. DUNN. Morgan. 2020.Fordlândia: Henry Ford’s Forgotten Rubber Empire Deep in the Heart of the Amazon. New York: allthatsinteresting.com, 2020. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

Rubrika: História


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Čecenský vodca chce vyslať do bojov na Ukrajine svojich neplnoletých synov

Synovia Ramzana Kadyrova majú 14, 15 a 16 rokov a podľa jeho príspevku na platforme Telegram začali vojenský výcvik, keď boli oveľa mladší, a teraz je čas, aby zažili ozajstný boj. včera o 20:00 - RUSKO / SITA


Darcovia sa Ukrajine zložili na tank

Na zaobstaranie modernizovaného tanku T-72 Avenger, ktorý dostal meno Tomáš, prispelo 11 288 darcov. včera o 19:25 - ČR / SITA


Odvolali veliteľa Západného vojenského okruhu

Generálplukovníka Alexandra Žuravľova by mal nahradiť generálporučík Roman Berdnikov. včera o 18:58 - RUSKO / SITA


Štátna duma schválila pakty o pripojení ukrajinských regiónov

Poslanci v dolnej komore parlamentu odobrili všetky štyri pakty jednohlasne. včera o 18:35 - RUSKO / SITA


Do konca volebného obdobia nebude kandidovať na žiadnu funkciu v parlamente

Taraba povedal, že nemá problém podporiť kohokoľvek z opozície na post podpredsedu parlamentu. včera o 18:30 - TARABA / SITA


Rezort zdravotníctva sa v nasledujúcom období sústredí na upokojenie situácie a rokovanie s lekármi

Voči lekárom, ktorí podali výpovede, nebudú zamestnávatelia uplatňovať žiadne sankcie. včera o 18:23 - ZDRAVOTNÍCTVO / SITA


Kontroly na česko-slovenskej hranici budú podľa Víta Rakušana pokračovať

Český minister vnútra povedal, že so zrušením kontrol chcú počkať, až kým sa rozbehnú niektoré opatrenia a budú mať výsledky. včera o 18:02 - ČR / SITA


Únia si po „nezákonnej“ anexii ukrajinských území predvolala ruských veľvyslancov

Potvrdil to slovenský hovorca EÚ Peter Stano. včera o 17:53 - EÚ / SITA


Riaditeľa Zaporižžskej jadrovej elektrárne pustili na slobodu

Ihora Murašova v piatok v noci zadržala ruská hliadka. včera o 17:48 - UKRAJINA / SITA


Únia podpísala balík finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške päť miliárd eur

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že je „vďačný“ predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a eurokomisárovi pre obchod Valdisovi Dombrovskisovi „za takéto rozhodnutie“. včera o 17:17 - EÚ / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 4. októbra