Aimo Koivunen - fínsky vojak, ktorý sa predávkoval pervitínom na nepriateľskom území
Metamfetamín je v súčasnosti považovaný za rizikovú drogu, ktorá môže človeku spôsobiť smrť. To však neplatilo v minulosti, keďže počas druhej svetovej vojny bola táto látka užívaná vojakmi oboch znepriatelených strán. Dôvodom bolo hlavne to, že droga potláčala únavu a zvyšovala bdelosť. Jedným z užívateľov metamfetamínu bol aj fínsky vojak Aimo Koivunen. Ten nedopatrením naraz spotreboval všetky svoje zásoby pervitínu, keď sa náchadzal hlboko na nepriateľskom území. Nebohý mladík sa následne niekoľko týždňov pohyboval na nebezpečnom teritóriu v drogovom omámení, pričom nebol schopný rozoznať medzi skutočnosťou a halucináciami v jeho hlave.
Zdrogovaný nedopatrením
V roku 1941 sa Fínsko pridalo na stranu Hitlerovho Nemecka a napadlo Sovietsky zväz. Krajina tak učinila z dôvodu, že ešte rok predtým im sovieti zabrali územie Karélie a časť Laponska. Severský štát sa tak ocitol v niekoľkoročnom konflikte, ktorého sa zúčastnil aj mladý Aimo Koivunen. Ten pôsobil ako veliteľ lyžiarskej hliadkovej jednotke, pričom jeho úlohou bolo preniknúť na nepriateľské územie a informovať krajinu o prípadných postupoch sovietskych vojsk.
15. marca 1944 sa Aimo vybral so svojou skupinou na niekoľkodňovú misiu za nepriateľskými líniami. Prvé dva dni prebiehali bez problémov, ale v tretí deň boli Fíni z nenazdania prepadnutí jednotkami červenej armády. Fínski lyžiari sa dali na útek. Ich veliteľ Aimo bol však vyčerpaný. Na jeho šťastie mal pri sebe zásoby pervitínu, ktoré boli určené pre celú skupinu. V strese si nedokázal vybrať z balíku jednu metamfetamínovu tabletku, keďže mal na rukách palčiaky a nakoniec bol nútený si nasypal do úst celú krabičku s tridsiatimi pilulkami čistého metamfetamínu.
Stratený na nepriateľskom území
Hneď po užití nabral Koivunen druhý dych a začal lyžovať oveľa rýchlejšie. Jeho jednotka s ním dokázala držať tempo a Sovietom sa nakoniec vytratili. Aimo napriek tomu lyžoval ďalej a postupne sa mu zahmlilo videnie. Dokonca stratil aj vedomie, ale lyžovať neprestal a v zatemnenom stave pokračoval ďalej.
Druhý deň sa Koivunen prebral a zistil, že prešiel vyše 100 kilometrov. Bol úplne sám a stále pod vplyvom metamfetamínu. Nemal pri sebe žiadne jedlo ani muníciu, keďže oboje niesli členovia jeho jednotky, o ktorých nevedel, kde sa nachádzajú. Jediné, čo mal, boli lyže a neuveriteľná energia spôsobená pervitínom.
Bizarné halucinácie
Aimo vo svojich memoároch spomína, že niekoľko nasledujúcich dní nemal tušenie čo robil. Podľa vlastných slov bol fínsky vojak neustále v pohybe a trpel sériou živých halucinácií. V určitom momente sa vraj rozprával s priateľmi z domova. Jednu noc lyžoval smerom k tomu, čo považoval za osvetlenú chatku na obzore, ale v realite to bola hviezda Polárka. V jednom bode dokonca bojoval s rosomákom, ukázalo sa však, že to bol len strom. Celý ten čas sa živil snehom, ktorý si roztopil v hrnci na vodu a ihličím, z ktorého si uvaril akýsi vývar.
Následujúci deň Aimo smeroval na lyžiach k táboru vojakov, o ktorých bol presvedčený, že sú to členovia jeho jednotky. Čakalo ho však nepríjemné prekvapenie, keďže v skutočnosti to boli tí istí sovietski vojaci, ktorí ho pár dní predtým prenasledovali. Keďže sa Aimo nedokázal včas otočiť, aby sa im vyhol, skočil na lyžiach priamo do stredu sovietskeho tábora. Najprv ho červenoarmejci považovali za jedného zo svojich, ale rýchlo sa spamätali a začali Koivunena prenasledovať. Túto udalosť neskôr vo svojich memoároch opísal ako „najstrašidelnejší závod môjho života.“ Fínsky vojak lyžoval zo všetkých síl, pričom musel prenikať cez zamrznuté močiare a zasnežené borovicové lesy.
Prespanie v horiacej chate
Aimovi sa aj druhýkrát podarilo utiecť Sovietom a to hlavne preto, že sa zotmelo, čo mu umožnilo lepšie sa stratiť. Ešte v ten večer narazil na opustenú chatu. Vošiel dnu a s cieľom zohriať sa zapálil oheň, nie však v krbe, ale uprostred drevenej podlahy. Potom upadol do búrlivého spánku, zatiaľ čo chatu pohltil požiar. Vždy, keď sa plamene priblížili k nemu príliš blízko, zobudil sa, trochu sa vzdialil a znova zaspal. Záhadným spôsobom sa mu podarilo dostať z horiacej chaty skôr ako sa na neho zrútila.
Zachránený na poslednú chvíľu
Ďalší deň narazil Aimo na opustený nacistický vojenský tábor. Nevedel však, že ho Nemci zamínovali pred tým, ako sa z neho stiahli. Najprv stupil na nášľapnú mínu, ktorá ho pripravila o väčšinu pravej nohy. V následnom omámení sa dopotácal ku kabíne. Tú otvoril a zažil druhý výbuch, ktorý ho odhodil do neďalekej priekopy. Aimo sa poddal tomu, čo sa zdalo byť jeho konečným osudom. V priekope ostal asi týždeň, pričom prežíval v teplote až -30 °C, len s niekoľkými malými ohňami, ktoré ho udržali v teple. Taktiež sa mu podarilo chytiť vtáka holými rukami a surového ho zjesť, čo bolo za tú celú dobu jeho jediné jedlo.
Nakoniec ho našla hliadka Fínov, tých ale nebolo dosť na to, aby ťažko zraneného Koivunena odniesli naspäť a tak ho opustili s prísľubom, že sa po neho vráti záchranná skupina. Na Aimovo prekvapenie sa pre neho záchranná skupina vrátila a odviezli ho do poľnej nemocnice. Tu sa dozvedel, že bol dva týždne nezvestný a za ten čas prešiel na lyžiach asi 250 míľ. Keď prišiel do nemocnice, jeho srdce bilo rýchlosťou 200 úderov za minútu a vážil len 65 kíl. Napriek traumatickému zážitku Aimo vojnu prežil, založil si rodinu a dožil sa relatívne vysokého veku 71 rokov.
Zdroje:
1. CARLTON, Genevieve. 2022.Meet Aimo Koivunen, The Soldier Who Survived WWII Thanks To Accidentally Overdosing On Meth. allthatsinteresting.com, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
2. PLEASENCE, Chris. 2021. How Finnish soldier accidentally overdosed on Nazi meth pills during World War 2 battle - sparking a two-week trip that ended with him half-naked and badly wounded in a ditch eating a raw bird before he was rescued ALIVE. dailymail.co.uk, 2021. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
Rubrika: História
Pridať komentár