Iskry z trolejbusu ako znamenie Boha 

Satarov sa narodil v roku 1929 v sibírskej Ufe, už od malička bol vychovávaný v islamskej viere. Neskôr slúžil ako imám v Leningrade (dnešnom Petrohrade) a Rostove nad Donom. Podľa ruskej webovej stránky Islam News sa pán Sattarov niekedy v polovici 60. rokov 20. storočia vyhlásil za islamského proroka potom, čo si iskry z trolejbusového kábla vyložil ako posvätné svetlo od Boha. Počiatky jeho sekty siahajú až do 70. rokov. V tej dobe zhromaždil okolo seba malú skupinu nasledovníkov. Tí odmietli tradičné učenie islamu, ktoré tvrdí, že Mohammed bol posledný Alláhov prorok a začali uctievať Sattarova ako jeho nástupcu, pričom sa nazvali fajzachmanisti. 

Nový islamský štát 

Satarov tvrdil, že sa imámovia prispôsobujú ľudským slabostiam, ohýbajú korán a uľahčujú si tak svoje poslanie. Nestál o to, aby ho nasledovali masy, ale len malá skupina ľudí, ktorá bola úplne oddaná jeho učeniu. Považoval všetky vetvy islamu za nepravdivé, vo svojom učení kládol extrémny dôraz na modlitby, pričom po svojich nasledovníkoch chcel, aby mu v rámci charity odovzdávali až dve tretiny vlastných príjmov, s čím mala väčšina z nich problém. 

Satarov svoje učenie následne zhrnul v knihe Korene viery, ktorá spolu s koránom predstavovala pre fajzachmanistov jediné posvätné texty. V roku 1997 postavil vlastnú madrasu (typ islamskej náboženskej školy), kde sa mohli učiť len jeho nasledovníci a len v rámci jeho spisov. Treba dodať, že budova bola postavená nelegálne bez povolenia, to však Satarovi nevadilo. Ten na pozemku vyhlásil islamský štát, pričom sa novovznikajúca komunita začala postupne uzatvárať pred vonkajším svetom, a to do takej miery, že jednotliví členovia kultu prestali vychádzať von. S tým bolo spojených veľa problémov. Napríklad v roku 2003 vypukol na pozemku požiar, ale Satarov odmietal pustiť hasičov dovnútra. Keď sa nakoniec dostali dnu a požiar uhasili, tak im samozvaní prorok predpovedal, že ich Alláh potrestá, keďže podľa jeho tvrdení vstúpili na územie nezávislého Islamského štátu. 

Správy zo sveta priamo do Alláha 

O rok neskôr sa sekta dostala do úplnej izolácie, mohlo za to aj zhoršenie vzťahov s miestnymi úradmi. Podľa lokálnych médií bolo dovolené opustiť komunity len niekoľkým členom, ktorí pracovali ako obchodníci na miestnom trhu. Informácie o dianí zo sveta čerpali údajne od Alláha alebo zo snov. Polícia však našla v madrase aj rádio, k nemu mal však prístup len Satarov a jeho zástupca Ganijev. Zaujímavé je, že  obyvatelia dediny ich nikdy nepovažovali za agresívnych radikálov, ale skôr za mierumilovných podivínov. 

Koniec života v katakombách

Verejnosť sa o existencii sekty dozvedela počas augusta 2012. Vtedy prebehol útok v Tatarsku na miestnych duchovných. Polícia behom niekoľkých dní zadržala stovky moslimov a podnikla desiatky razií. Tým sa nevyhlo ani sídlo kultu, príslušníci ozbrojených síl boli šokovaní, keď objavili osemposchodový podzemný komplex, v ktorom žilo 38 dospelých a 27 detí.  Jeho vnútro sa pritom skladalo zo spleti chodbičiek a rebríkov. Členovia kultu žili v ručne vykopaných izbách, ktoré pripomínali katakomby, keďže sa tam nenachádzali okná ani klimatizácia. 

Ruské úrady tvrdia, že väčšina z detí nikdy nevykročila zo svojho podzemného sídla. Nikdy nešli do školy ani k doktorovi. Podľa tvrdení rodičov sa však mohli hrať vonku na dvore. Štyria členovia sekty boli obvinení z krutosti voči deťom. Úrady uviedli, že deti žili v nedostatočne vetraných priestoroch a vykazovali príznaky anémie a tuberkulózy. Úrady obvinili Satarova zo „svojvoľnosti“ a neoprávneného páchania činov v rozpore s príkazom stanoveným zákonom alebo iným normatívnym právnym aktom.“ Deťom bola následne poskytnutá náhradná starostlivosť. 

Kde jeden kalifát končí, druhý začína 

Satarov mal 83 rokov, keď došlo k objaveniu sekty. Jeho stav bol tak zlý, že sotva dokázal chodiť a podľa vyšetrovateľov trpel Parkinsonom. Ešte v tom roku ho prokuratúra obžalovala z toho, že jeho učenie podnecovalo náboženské nezhody a súd v lete 2013 následne zakázal jeho publikácie. Komunita bola násilne odstránená z madrasy, pričom jednotliví členovia boli nakoniec prinútení sa vrátiť do svojich pôvodných rezidencií. Veľkú časť kultistov presvedčili k odchodu úrady s tým, že im vrátia ich deti. 

Satarov nakoniec zomrel v roku 2015. Jeho nástupca sa stal Gumar Ganiev, ktorý presťahoval sektu do bývalého bytu svojho učiteľa v Naberežnyje Čelny. Nový vodca pokračoval v činnosti svojho predchodcu, pričom získal finančné prostriedky pre komunitu a výstavbu mešít. Jeho čas na výslní však netrval dlho, keďže už v júni 2018 bol Ganiev a štyria jeho nasledovníci obvinení z páchania extrémizmu. Vodcu kultu odsúdili na sedem rokov väzenia, zatiaľ čo jeho nasledovníci dostali päť až šesť rokov. Či týmto sekta definitívne zanikol, alebo si našiel nového lídra nie je známe. 

Zdroje:

1. KRAVCHENKO. Maria. 2019. Disproportionality of Anti-Extremist Measures: The Case of Faizrakhamanists in Russia. Provo: International Center for Law and Religion Studies (ICLRS), 2019. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. idnes.cz. 2016. TRuský imám vykutal podzemní chalífát, v jiskrách z trolejbusu viděl Alláha. Praha: idnes.cz, 2016. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

3. BBC. 2012. Russian Muslim 'catacomb sect' faces cruelty charges. Londýn: BBC, 2012. DOSTUPNÉ ONLINE: TU