OKIENKO DO HISTÓRIE

Aby sme mali o Vietname lepšiu predstavu, pripomeňme si zopár faktov. Leží na polostrove Zadná India, na pobreží Juhočínskeho Mora, pri Tonkinskom a Thajskom zálive. Susedí s Kambodžou, Čínou a Laosom. Vznikol v roku 1976 spojením Vietnamskej demokratickej republiky - severný Vietnam a Republiky Vietnam - Južný Vietnam). Od 16. storočia prenikali do krajiny holandskí, portugalskí a francúzski obchodníci, ktorí dodávkami zbraní podporovali spory medzi dynastiami Nguyen a Trinh. Najväčší vplyv mali francúzski jezuiti , podporovali Nguyenovcov a postupne založili ich dynastiu. V roku 1858 vpadlo francúzske vojsko do južného Vietnamu a dobylo Saigon. Neskôr pribudli do francúzskeho protektorátu aj Annam, Tonkin a v roku 1887 Kambodža, tieto francúzske kolónie boli zlúčené do Indočínskej únie. V roku 1945 vyhlásil Ho Či Min Vietnamskú demokratickú republiku, ale po kapitulácii Japonska obsadili Saigon opäť francúzske jednotky. Aj napriek zmluve medzi Francúzskom a Vietnamom z roku 1946, ktorá garantovala krajine štatút slobodného štátu v rámci Indočínskej únie, začalo Francúzsko rekolonizačnú vojnu. V dohode o prímerí medzi Vietnamskou demokratickou republikou a Francúzskom bol Vietnam pozdĺž 17. rovnobežky provizórne rozdelený. Severným Vietnamom sa pod Ho Či Minovou vládou stabilizoval ako komunistický štát, katolícky vodca Ngo Dinh Diem proklamoval v Južnom Vietname roku 1955 republiku a diktátorsky vládol pomocou USA a katolíkov. Ďalej je to už iný príbeh, nám to pre tentokrát stačí.

SAIGON – MESTO SMOGU A MOTORIEK

Naše dobrodružstvo sme začali v Saigone, kde je vplyv Francúzov vidieť najviac. Od roku 1976 sa toto mesto oficiálne volá Hočiminovo a je najväčšie vo Vietname. A zároveň najľudnatejšie. Už koncom 19. storočia sa začala výstavba rôznych budov vo francúzskom štýle vrátane botanickej záhrady , paláca Norodom , hotela Continental , katedrály Notre-Dame, či trhu Ben Thanh. Počas francúzskej koloniálnej éry sa Saigon stal známym ako „Perla Orientu“, alebo „Paríž extrémneho Orientu“. Južný Vietnam získal nezávislosť od Francúzska v roku 1955, no najmä za pôvodnú architektúru sú domáci dodnes vďační.

Do oka padnú turistom široké cesty a ako sme pochopili, majú svoje obrovské výhody. Hlavnými dopravnými prostriedkami v meste sú totiž motorky, ktorých počet je neuveriteľný. Ich obrovské množstvo má tendenciu spôsobovať zápchy a prispievať k znečisťovaniu ovzdušia. Z tohto dôvodu vláda označila motocykle za dôvod preťaženia a vypracovala plány na zníženie počtu týchto strojov a zlepšenie verejnej dopravy. Vlastniť auto je tu drahý špás nielen kvôli vysokej dani, ale najmä pre horší komfort. Napriek tomu je v meste približne 350.000 áut a 3,5 milióna motocyklov. Je to takmer dvojnásobok v porovnaní s Hanojom. Čo však pomôže odbremeniť dopravu je metro. To sa buduje po etapách už niekoľko rokov a malo začať fungovať tento rok. Výstavba však ešte nejaký čas potrvá, ale po meste sme videli už viacero hotových zástaviek.  Dovtedy si však treba zvykať na každodenný chaos, ale organizovaný. Na semafory sa tu spoliehať nemôžete. Ak má chodec zelenú, neznamená to, že motorky majú červenú. Hoci na semafore svietia práve tieto farby. Pokiaľ však vkročíte na prechod, motocyklisti sú ohľaduplní, no treba byť aj tak veľmi ostražitý.

MÚZEUM, KTORÉ VÁS CHYTÍ ZA SRDCE

V Saigone sa nachádza múzeum Vietnamskej vojny - War Remnants Museum. Prevádzkuje ho vietnamská vláda a je umiestnené v budove bývalej Informačnej agentúry Spojených štátov Amerických. Výstava odkazujúca na vojnové zločiny a je v príkrom kontraste s tou, ktorú môžete vidieť o niekoľko kilometrov ďalej za mestom. V tej prvej môžete vidieť tzv. tigrie klietky, v ktorých juhovietnamská vláda udržovala politických väzňov. Za srdce vás chytí aj odkaz na masaker v My Lai, napalm a iné vojnové krutosti. Po zhruba dvojhodinovej ceste môžete absolvovať exkurziu v známych Cu Chi tuneloch, kde sa zasa Vietnamci chvália turistom tým, ako „vybabrali“ s nepriateľom. Vojaci používali tieto podzemné cesty na ubytovanie vojakov, prepravu komunikácií a zásob, kladenie nástražných pascí a uskutočňovanie prekvapivých útokov, po ktorých mohli zmiznúť v podzemí do bezpečia. Niektoré pasce možno vyvolajú úsmev na tvári, no padnúť do nich nechcete. Spôsobovali krutú a mučivú smrť.Tunely sú teraz súčasťou pamätného parku vietnamskej vojny a stali sa obľúbenou turistickou atrakciou.

TOTO NIE JE MIAMI

Zo Saigonu sme sa presunuli do stredu krajiny, kde nás čakalo chladnejšie počasie, ale nie veľmi. Z 32 stupňov kleslo na 28, čo však stále lákalo oddýchnuť si niekde pri mori. A na to je ako stvorený Da nang. Toto slávne mesto na pobreží stredného Vietnamu, priťahuje každoročne veľké množstvo turistov. My sme sa im vyhli, v novembri ich tam bolo veľmi málo. Toto fascinujúce mesto kombinuje nádherné pláže, impozantné hory a bohatú kultúru, čo mu dáva nezameniteľný pôvab. Jeho geografia a poloha predstavujú kľúčové faktory, ktoré udávajú tón jeho kúzlu. Je to tiež dôležitý dopravný uzol stredného Vietnamu s medzinárodným letiskom a železničnou stanicou. Leží na brehu Juhočínskeho mora, čo dáva jeho obyvateľom nádhernú príležitosť vychutnať si rozprávkové pláže, ktoré sú známe svojím jemným pieskom a azúrovou vodou. Tie ležia pri veľkom bulvári s množstvom moderných mrakodrapov a človek má pocit, že sa nachádza v Miami. Najmä pláž My Khe je jedna z najpopulárnejších a najznámejších v Da Nangu. Jej jemný zlatý piesok a priezračné vody ju robia skvelým miestom na kúpanie a opaľovanie.

Súčasťou mesta sú slávne Mramorové hory, známe svojimi sochami a pamätníkmi. Nachádza sa tu aj starobylý chrám My Son, ktorý zanechal svoju stopu v podobe vznešených veží a svätýň. Asi po 45-minútovej ceste skútrom sa ocitnete v Ba Na Hills. Ide o veľké komerčné turistické miesto. Aj táto veľmi navštevovaná destinácia si berie svoju inšpiráciu z francúzskej architektúry a kultúry. Nachádzajú sa tu repliky známych pamiatok ako je napríklad Eiffelova veža, ponoriť sa môžete aj do atmosféry Benátok. To všetko je pretkané vietnamským šarmom, čo vytvára zvláštnu a nezabudnuteľnú atmosféru. Ikonický Zlatý most, ktorý držia ruky, je práve tu.

HOI AN - PERLA NA VODE

Ani nie hodinu od Da nangu leží mesto Hoi An, alebo aj vietnamské Benátky. Ide o malebné historické mesto, kde sa mieša tradičná architektúra s úžasnou atmosférou. Podľa mnohých je to najkrajšie mesto vo Vietname. Tieto slová môžeme potvrdiť, treba tu však rátať s obrovským náporom turistov. Najmä večer je tu hlava na hlave. Ale ak sa chcete ponoriť do atmosféry starovekého mesta, prejsť sa úzkymi uličkami lemovanými tradičnými domami a obdivovať krásne historické budovy, určite Hoi An nevynechajte. Je zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO a ponúka skvelú možnosť spoznať vietnamskú kultúru. Večer vás tu čaká úchvatné divadlo v podobe farebne osvietených lodičiek, po rieke sa plaví jedna za druhou. A môžete ochutnať Cao lau, čo je tradičné miestne jedlo, špecifické len pre Hoi An.

DYCHBERÚCI HALONG A HUČIACE BAN GIOC

Po krátkom lete sme sa ocitli v Hanoji, našej ďalšej destinácii. V Hanoji bolo paradoxne viac turistov ako v Saigone, no jeho atmosféra oveľa viac pripomína socialistické smerovanie krajiny. Saigon viac „smrdí“ kapitalizmom. Náš prvý výlet z mesta smeroval do Halong Bay, alebo po domácky - Dračej Zátoky. Tento záliv je vyhľadávanou turistickou lokalitou najmä vďaka svojim vápencovým skalám vystupujúcim z mora často len vo forme osamotených monumentov. V roku 1994 ho zapísali na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Na krásne zábery, ktoré toto miesto ponúka, však potrebujete pekné počasie. A to sa nám tentoraz otočilo chrbtom. ​​
​​​​​

Na ďalší výlet sme museli ísť podstatne ďalej. Najskôr sme sa presunuli dodávkou do mesta Cao Bang. Leží len 30 kilometrov od hranice s čínskym regiónom Kuang-si a je to mesto obklopené krásnymi horami. Skútrom sme potom vyrazili na atrakciu menom Ban Gioc. Je to systém vodopádov na rieke Quay Son a špecifické je ich položenie. Ľavá strana patrí Vietnamu, pravá Číne. Cesta k nim vedie aj loďkou, môžete sa tak na chvíľu nevedomky dostať aj na územie jednej z najprísnejšie strážených hraníc.

NASÝTIŤ SA NIE JE PROBLÉM

Po spiatočnej ceste do Cao Bangu sme navštívili aj miestny trh a streetfood, ktorý je vo Vietname veľmi populárny. Viac sme si však pochutili v Hanoji, ktorý ponúka naozaj skvostné pochúťky. Už aj na Slovensku čoraz viac populárnejšia polievka Pho tu má svoju svätyňu. Hanojské „phočko“ si v uplynulých rokoch získalo celosvetové uznanie a niekoľko reštaurácií sa dostalo do prestížneho sprievodcu Michelin. My sme ochutnali Pho 10 Ly Quoc Su, natrafili sme na celkom malý rad čakajúcich. Kulinársky zážitok to však bol fantastický. A chutila aj cena, za jedno Pho sme zaplatili okolo 1,75 eura.

Vietnam ešte ponúka aj ďalšie špecifikum, čo sa týka jedla. Banh mi je druh sendviča pripravovaný podľa vietnamskej kuchyne a tiež vznikol v Hanoji. Základom je bageta , ktorá sa do Vietnamu dostala v čase francúzskej nadvlády. Vietnamská verzia sa od originálu líši iba tým, že vedľa pšeničnej múky sa do cesta pridáva aj ryžová. Čerstvé pečivo sa zo strany pozdĺžne nakrojí, aby vzniklo vrecko, do ktorého sa dáva náplň. Tú tvoria prevažne plátky grilovaného mäsa, nakladaná zelenina, plátky čerstvej uhorky, chilli paprička a lístky koriandra . Súčasťou náplne môže byť aj používa majonéza, sójová omáčka, alebo štipľavá omáčka.

S jedlom rastie chuť a Vietnamu sa to týka všeobecne. Po našej ceste pozdĺž krajinou sme narazili na turistov z celého sveta a pozitívnymi známkami zotavenia po Covide-19. Vietnam je rastúcou hviezdou na mape cestovného ruchu nielen v juhovýchodnej Ázii, ale vo svete vo všeobecnosti. A hoci nám domáci obyvatelia potvrdili, že po pandémii a rastúcim prílivom návštevníkov sa ceny niektorých služieb i jedál zvýšili, Vietnam je stále dostupný. Ale najmä krásny a rozmanitý.