Kňaz boha slnka

Elagabalus sa narodil okolo roku 204 v Emese (dnešný Homs v Sýrii). Jeho rodičmi boli neter vtedajšieho rímskeho tiranského cisára Caracallu – Julia Soaemias a sýrsky šľachtic Varius Marcellus, ktorý sa neskôr stal senátorom. Pôvodne sa Elagabalus volal Varius Avitus Bassianus a od malička bol vychovávaný vo viere v slnečného boha El-Gabala, po ktorom sa neskôr premenoval. Už vtedy zastával dedičné postavenie kňaza boha Slnka, pričom jeho príťažlivý vonkajší vzhľad mu umožňoval vykonávať honosné obrady s oslnivou veľkoleposťou. 

Krátka cesta k moci 

V roku 217 bol cisár Caracalla zabitý veliteľom jeho osobnej stráže Macrinom, pričom ten sa následne vyhlásil za cisára. Sestra zavraždeného vládcu (a Elagabalusova stará matka)  Julia Maesa utiekla do Sýrie, kde si naklonila lokálnych rímskych legionárov štedrými darmi. Aby získala svoje stratené postavenie, prehlásila Elagabalusa za syna Caracallu, na čo ho rímsky veliteľ Publius Valerius Comanzo vyhlásil 16. mája 218 pri východe slnka za cisára. Vojaci neskôr opustili nepopulárneho Marcina a pridali sa k Elagabalusovi. Uzurpátor bol následne porazený v bitke pri Antiochu a neskôr zabitý. Senát krátko na to uznal mladíkov nárok, vďaka čomu sa Elagabalus stal oficiálnym rímskym cisárom.

Bizarné náboženské obrady

Elagabalus nikdy neprejavil veľký záujem o vládnutie, namiesto toho venoval väčšinu svojho času rituálnym obetiam a tancu. Pred svojim príchodom do Ríma si nechal vytvoriť obrovský autoportrét, na ktorom sa oddával exotickým tancom a bol oblečený v rúchu svojho kňazstva s diadémom zdobeným drahokamami. Tento obraz prikázal vystaviť v sídle Senátu. Mladík si do Ríma priniesol aj obrovský čierny meteorit v tvare falusu, ktorý považoval za symbol slnečného boha. Tento artefakt uložil na hore Palatín, kde mu postavil obrovský chrám. Počas svojho sprievodu vložil meteorit do drahokamami posiateho zlatého vozu ťahaného štyrmi bielymi koňmi. Tých pripútali tak, že to pôsobilo ako keby bol voz poháňaný týmto údajne mystickým kameňom. Elagabalus sa celý ten čas potácal pred vozom vo svojom kňazskom odeve. 

Milenci, prostituovanie a zmena pohlavia 

Elagabalus napriek všetkému nebral náboženstvo nikdy vážne. Veľakrát sa snažil len pobúriť svoje okolie. Urazil napríklad celú spoločnosť tým, že sa oženil s vestálskou pannou, následne sa s ňou rozviedol a potom znova oženil. Údajne sa oženil až so šiestimi manželkami v priebehu štyroch rokov. Mimo to však nemal o ženy záujem a podľa všetkého bol pasívny homosexuál. Rímska spoločnosť bola zvyknutá na to, že cisári mali pomery s mužmi, ale väčšinou šlo o vedľajšie vzťahy. Elegabalus naopak preferoval skôr mužov. Zaujímavý je aj jeho vzťah s otrokom Hieroclesom, ktorého považoval za svojho „manžela“ a okrem iného chcel, aby ho oslovovali ako „Hieroclesova kráľovná.“ Údajne sa vydal taktiež za atléta pochádzajúceho z Anatólie menom Zoticus. 

Je dokonca možné, že Elagabalus bol transvestita. Mladý cisár sa rád chodil prostituovať do rímskych krčiem a nevestincov, namaľoval si pritom oči, oholil ochlpenie a používal kozmetiku, dokonca nosil parochne. Údajne mal sklony vyjadrovať sa ako prostitútka. Bežne na sebe mával ženské šaty, ale okrem iného sa obliekal do tuník vyrobených výlučne zo zlata alebo perzských šiat posiatych drahokamami. V paláci vyhradil jednu miestnosť špeciálne pre orgie. Často stával pri vchode nahý a okoloidúcim mužom dával milostné návrhy. Niektoré zdroje hovoria o tom, že bol posadnutý zmenou pohlavia, pričom ponúkal obrovské sumy peňazí každému lekárovi, kto by mohol operáciu vykonať. Neskôr si to podľa všetkého rozmyslel. 

Psie mŕtvoly a muchy ako darček 

Mladý cisár bol taktiež známy svojimi nezvyčajnými hostinami. Raz usporiadal večeru, kde podával 600 pštrosích hláv. V iných prípadoch boli k dispozícii pokrmy ako pávie jazyky, ťavie kopytá a mozgy plameniakov. Vlastných domácich miláčikov vraj kŕmil výlučne husacou pečeňou. Bol tiež známy tým, že si niekedy nechal naservírovať skutočné jedlo a svojim hosťom podával pokrmy vyrobené zo skla, dreva alebo kameňa. Rád obdarovával hostí lyžičkami s vyrytými cenami, ktoré dostali. Tie mohli byť čokoľvek, v lepšom prípade šlo napríklad o ťavy, zlato, kone a v horšom prípade naopak hostia dostali psie mŕtvoly alebo muchy. Okrem toho Elagabalus rád hádzal do davu zlato a striebro, len aby sledoval, ako sa oň ľudia pobijú. 

Ešte bizarnejšie veci 

Mladík sa rád zabával a zneužíval svoju moc tým, že svojim zamestnancom dával nezmyselné príkazy, ako napríklad, aby mu priniesli pól tony pavúčieho vlákna. V inom prípade si želal priviesť tisíc lasíc. Niekedy mu jeho cisársky voz ťahali levy, psy alebo dokonca nahé ženy. Pre svoje pobavenie občas púšťal do publika v starovekom rímskom štadióne Circus Maximus jedovaté hady.

Rád dosadzoval vlastných osobných sluhov na kľúčové pozície vo vláde. Jedného zo svojich exotických tanečníkov urobil šéfom pretoriánskej gardy, svojho osobného jazdca vymenoval za veliteľa nočnej stráže a svojmu obľúbenému kaderníkovi dal na starosť zásobovanie obilia. Pozície pritom rozdával svojim sluhom údajne podľa dĺžky ich penisov. 

Nevídaná krutosť 

Mladý cisár bol známy taktiež svojou krutosťou. Jeden z jeho životopiscov napríklad spomína, že Elagabalus praktikoval ľudské obete. Údajne poslal vojakov nájsť tých najkrajších mladých aristokratoch. Podmienkou bolo, aby obaja ich rodičia ešte žili (pretože smútok oboch rodičov považoval za väčší ako jedného). Týchto mladých mužov osobne mučil a vypitval, pričom v prítomnosti samozvaných „mágov“ skúmal ich životné funkcie. Tieto tvrdenia sú však veľmi nepravdepodobné, keďže žiadne iné zdroje nespomínajú ľudské obete. 

Dehonestujúci koniec skazeného cisára 

Od počiatku Elagabalovej vlády sa ho snažila Julia Maesa kontrolovať, aby si z neho neskôr urobila svoju bábku. Po čase si však uvedomila, že v jeho prípade je to nemožné. Cisárovi poddaní sa čoskoro mohli obrátiť proti nemu a ona mohla ostať bez vplyvu. Preto sa obrátila na svojho ďalšieho vnuka Severusa Alexandra, pričom presvedčila Elagabala, aby ho vymenoval za svojho dediča. Neskôr si túto chybu uvedomil a snažil sa podplatiť svojich osobných strážcov - pretoriánov, aby zabili Alexandra, čo však odmietli. 

Cisár vedel, že jeho koniec sa blíži a začal detailne plánovať svoju vlastnú smrť. Zo šarlátu a hodvábu si napríklad nechal zapliesť slučku, na ktorej sa mohol obesiť. Po celom paláci nechal ležať zlaté meče, pre prípad, že by si situácia vyžiadala rýchlu smrť. Nechal si taktiež pripraviť jedy zmiešané s drahými kameňmi a dokonca postavil vežu z pozlátených a drahokamových dosiek pre prípad, že by sa chcel zabiť skokom z nej. To všetko však bolo zbytočné. Julia Maesa podplatila pretoriánov nech mladého cisára zabijú. Tí ho nakoniec našli ako sa skrýva na záchode, kde ho aj usmrtili. Smrti neunikla ani mladíkova matka Julia Soemias. Elagabalovu mŕtvolu následne ťahali vojaci ulicami Ríma a nakoniec ju hodili do rieky Tiber, ktorá ju odplavila di rímskej kanalizácie Cloaca Maxima. Týmto sa nadobro skončila Elagabalova vláda trvajúca len štyri roky. 

Zdroje:

1. History. 2020. WAS ELAGABALUS ROME'S FIRST TRANSGENDER EMPEROR?. Londýn: history.co.uk, 2020. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. ALDRETE, S. Gregory. 2020. The Crisis of the Third Century: The Reign of Elagabalus?. Chantilly(USA): wondriumdaily.com, 2020. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

3. GRANT, Michael. 2011. Římští císařové. Praha: nakladatelství BB/art, 2011. ISBN: 9788073817718