Egyptský kráľ Farúk sa preslávil ako kleptoman a vášnivý zberateľ pornografie
Už v prvej polovici 20. storočia začala pomalá dekolonizácia Afriky, ktorá bola spojená s veľkým množstvom problémov. Najčastejším z nich bol fakt, že v novovzniknutých krajinách často získali moc nekompetentní a skorumpovaní ľudia, ktorých nezaujímalo blaho ľudu. To sa stalo aj v Egypte, kde sa k moci dostal kráľ Farúk. Tento mladý vládca trpel silnou kleptomániou, obžerstvom a absolútnym nezáujmom o stav svojej krajiny. Jeho vláda vrhla Egypt do chaosu, ale on do poslednej chvíle nehodlal veci napraviť.
Detstvo v izolácii
Farúk sa narodil 11. februára v roku 1920 vtedajšiemu sultánovi Egypta Faudovi I. a jeho žene Nazli Sabri. Krajina bola v tej dobe stále pod koloniálnou vládou Británie, to sa však zmenilo v roku 1922, keď Egypt vyhlásil nezávislosť a Faud I. si zmenil titul na kráľa. Farúk síce žil ako princ, ale jeho otec bol veľmi prísny a chcel mať nad svojim synom a ženou úplnú kontrolu. Dokonca obom zakázal vychádzať von z paláca, čo malo negatívne následky na mladého Farúka, ktorému bolo dovolené stretávať sa s matkou len hodinu denne. Mladý princ dokonca nevidel pyramídy v Gíze dokým nebol dospelý, a to navzdory tomu, že vyrastal hneď naproti nim v obrovskom paláci.
Rozmaznanosť a ľahostajnosť
Napriek izolácii Faud I. svojho syna od narodenia rozmaznával. Ako jediný mužský potomok kráľa bol vždy stredobodom pozornosti, pričom sluhovia bežne pozdravili princa tým, že pobozkali po ktorej kráčal zem a následne jeho ruku. Čo sa týkalo vzdelania, tak Farúk mal úbohé výsledky. Jednu zo svojich esejí dokonca začal vetou „Môj otec má veľa ministrov a ja mám mačku.“ Jeho študijné schopnosti sa nikdy nezlepšili. Počas dospievania sa z neho stal notorický vtipkár, jeho žarty boli skôr rozhorčujúce než vtipné. Jedného dňa prišla do krajiny na návštevu rumunská kráľovná Mária a tej sa spýtal, či chce vidieť kráľovské kone. Keď nevinne odpovedala áno, Farúk vypustil tieto hrdé zvieratá do otcovho háremu, kde po sebe zanechali desiatky exkrementov.
Faud sa snažil dostať svojho syna na prestížnu anglickú univerzitu Eton Collage. Aby sa uistil, že princ zvládne prijímacie skúšky, tak s ním do Anglicka poslal jeho najlepších učiteľov. Napriek tomu sa na univerzitu nedostal, keďže miesto štúdia trávil dni sledovaním futbalových zápasov a večere v nevestincoch. Farúk sa mylne domnieval, že v deň prijímacích skúšok mu niekto dá odpovede. Čoskoro na to sa k nemu dostala správa o smrti jeho otca, ktorý 28. apríla 1936 zomrel na infarkt. Zrazu sa 16-ročný tínedžer stal kráľom celého Egypta aj keď na to vôbec pripravený.
(Ne)milovaný kráľ
Farúk sa vrátil do krajiny, kde ho vítal obrovský dav ľudí. Bežní Egypťania vnímali nového kráľa pozitívne a dokonca mu prezývali „milovaný“. Pocity verejnosti však nezdieľali členovia kráľovskej rodiny, ktorí vedeli o Farúkových zlozvykoch. Dokonca kráľov bratranec a následník trónu Mohamed Ali začal ihneď plánovať jeho zvrhnutie.
Už v prvých mesiacoch jeho vlády si ľudia začali uvedomovať, ako moc precenili nového vládcu. Zatiaľ čo bežní obyvatelia hladovali, tak Farúk jedol týždenne až 600 ustríc. Taktiež si kúpil červený mercedes, pričom všetkým občanom Káhiri zakázal mať autá s červenou farbou. Urobil to hlavne z toho dôvodu, aby ho policajti nezastavovali keď pôjde cez mesto príliš rýchlo. Farúk dbal aj na vlastné bezpečie a z tohto dôvodu si založil 30 člennú osobnú stráž zloženú výhradne z Albáncov. Toto rozhodnutie odôvodňoval tvrdením, že svoj život zverí do rúk len obyvateľom svojej pravlasti, keďže Farúkov rod pochádzal z Albánska.
Sklamania v rodine
Farúk však nezabúdal na svoje kráľovské povinnosti a rozhodol sa nájsť si ženu, ktorá by mu na svet priviedla dediča. Zamiloval sa do krásnej 15-ročnej Safinazi Zulficar pochádzajúcej zo skromných pomerov. Týmto spôsobom si kráľ chcel zvýšiť popularitu medzi obyčajnými ľuďmi a zároveň preferoval ženu ktorá bude mladá a naivná, keďže ju bude ľahké kontrolovať. Farúk ju požiadal o ruku v roku 1938 na jej oslave šestnástych narodenín. Krátko potom nasledovala svadba a deväť mesiacov na to prišlo na svet kráľove prvé dieťa dcéra Farial. Vládca bol zdrvený z toho, že mu žena neporodila sľúbeného syna, napriek tomu to s ňou nevzdával a keď v roku 1939 znovu otehotnela tak Farúk opäť dúfal v mužského potomka. Bol však znova sklamaný, keď mu jeho žena opäť porodila dcéru.
Kráľ chcel zaistiť pokračovanie dynastie, ale mal aj osobnejší problém so svojou neschopnosťou splodiť syna. Veľa bežných Egypťanov verilo, že ak muž nemôže splodiť chlapca, hovorí to zlé veci o jeho mužnosti. Z tohto dôvodu začal Farúk konzumovať jedlo, ktoré mu podľa lekára malo zlepšiť plodnosť. V tejto dobe mal taktiež hektický vzťah so svojou matkou. Tá nielenže robila zo života peklo jeho manželke, ale okrem iného vyšlo na povrch, že mala aféru s egyptským aristokratom Wahidom Yussrim. V ten istý rok mala taktiež pomer s Farúkovým bývalým učiteľom Ahmedom Hassaneinom. Kráľ zúril z týchto zistení a keď narazil na svoju matku ako si číta korán v posteli s jej novým milencom, vytiahol na Hassaneina zbraň a potom sa mu vyhrážal slovami: „Hanobíš pamiatku môjho otca, a ak to skončím tým, že zabijem jedného z vás, potom Boh odpusť mi.“ Nakoniec sa dokázal ovládnuť, ale jeho vzťah s matkou už nikdy nebol rovnaký.
Kradnutie ako obľúbená záľuba
Egyptský kráľ bol známy aj svojou kleptomániou. Nemohol si pomôcť a bral drobnosti a suveníry od každého egyptského aristokrata, ktorého navštívil. No jeho najneslávnejšia lúpež bola zároveň aj najnebezpečnejšou. V auguste 1942 sa kráľ Farúk stretol s britským premiérom Winstonom Churchillom, aby napravil vzťahy so Spojeným kráľovstvom, keďže kráľ v minulosti rozhodne neskrýval sympatie ku krajinám Osi. Počas stretnutia Farúk ukradol premiérove zlaté hodinky. Bystrý Churchill si krádež okamžite všimol, kráľ sa však vyhovoril na to, že išlo len o vtip a odôvodňoval to slovami „Angličania majú zmysel pre humor.“ So svojimi krádežami nikdy neprestal a dokonca ukradol medailu zosnulému šáhovi Iránu Rezovi Pahlavemu, počas jeho pohrebu.
Poníženie od manželky a Britov
Vzťah medzi Farúkom a jeho ženou Safinazi bol každým dňom chladnejší. Fatalita prišla v podobe kráľovho zistenia, že ho žena podviedla s britským maliarom Simonom Elwesom, ktorý okamžite utiekol z krajiny. V tom istom čase sa však dozvedel o Faridinom treťom tehotenstve. Farúk dával do tohto dieťaťa všetky svoje nádeje, ale opäť bol sklamaný, keď mu žena porodila už tretiu dcéru. Kráľ začal obviňovať svoju ženu z toho, že je fyzicky neschopná porodiť mužského potomka a od tej doby bolo ich manželstvo len formálne.
Aby toho nebolo málo tak Farúk sa dostal do konfliktu s britským ministrom Milesom Lampsonom, ktorý po ňom chcel nech sa zbaví svojich talianskych sluhov. Kráľ na to reagoval slovami, že sa ich zbaví hneď ako sa minister zbaví svojej talianskej ženy. Dostával sa do konfliktov aj s egyptskou vládou ktorá bola naklonená Británii a dokonca sa vyhrážal odvolaním premiéra. Lampsom mu dal ultimátum, buď prijme vládu alebo abdikuje. Farúk odmietol ustúpiť, tak britský minister vtrhol do jeho palácu s tankami a množstvom ozbrojených mužov. Tí následne vpadli do jeho izby a keď sa prah usadil tak kráľ bol ponížený a donútený schváliť vládu.
„Kráľ noci“
Po poslednom ponížení Farúk stále dúfal, že dokáže preukázať svoju mužskosť. Rozhodol sa teda „zbierať“ krásne ženy. Dokonca donútil svojho komorníka, aby chodil po Káhire a hľadal vhodné kandidátky. Len máloktorá odmietla jeho návrhy. To však neplatilo pre 16-ročnú dcéru z bohatej rodinu Adesovcov. Farúk sa však začal celej rodine vyhrážať, že ak mu nevydajú svoju dcéru, zabije všetky gazely na ich farme, nakoniec sa mu podvolili. Jeho tendencie boli čím ďalej tým znepokojujúcejšie. Farúk si dokonca získal prezývku „Kráľ noci“, ale to nebol kompliment. Toto označenie pochádzalo z veľkého množstva času, ktorý trávil v káhirských nočných kluboch, kde si zvyčajne krátil ranné hodiny detskými žartíkmi na patrónov, dokonca do nich hádzal chlebové guličky.
Miesto pôdy sladkosti
Kým Farúk hral detinské žarty v nočných kluboch, jeho kráľovstvo sa skutočne rútilo do záhuby. Pokračoval v odcudzení svojej vláde, pokúšal sa odvolať každého premiérov a vo všeobecnosti sa k vlastným ľuďom správal s pohŕdaním, pričom predstieral, že je ich priateľom. Pri jednej konverzácii s americkým veľvyslancom prirovnal egyptských roľníkov k Afroamerickým otrokom, pričom poznamenal, že „sú dobrí len na zbieranie bavlny.“ Jeho najsmiešnejší prešľap bol skutočne ponižujúci. V roku 1945 egyptský ľud žiadal o pozemkové reformy, ktoré by chudobným Egypťanom pridelili pôdu. Kráľ im namiesto toho dal pingpongové loptičky, ktoré vyhadzoval zo svojich lietadiel egyptským občanom. Obyvatelia rozhodne neboli nadšení z toho, že miesto sľúbených reforiem dostali loptičky, ktoré sa dali vymeniť za cukríky.
Pátranie po vyvolenej
Farúk a Farida ostali spolu ešte ďalšie tri roky po narodení ich tretej dcéry no nakoniec sa ich manželstvo skončilo rozvodom, ktorý inicioval kráľ. Urobil však osudovú chybu, keďže jeho žena bola veľmi populárna a bežní ľudia neboli naštvaní, keď ju kráľ „odhodil“. Ihneď po rozchode vypukli v krajine nepokoje a Farúk sa ich rozhodol riešiť tým, že sa znova ožení. Do hľadania novej nevesty sa pustil ešte pred tým, ako na jeho rozvodových papieroch zaschol atrament. Mal však veľmi zvrátené podmienky. Musela mať egyptský pôvod, pričom trval na tom, že musí byť jedináčik a taktiež musí mať 16 rokov.
Jeho poradcom sa nakoniec podarilo nájsť Farúkovú vysnívanú ženu. Volala sa Narriman Sadek, pričom to bolo statné dievča z vyššej strednej triedy. Keď sa prevalilo, že má o ňu záujem kráľ, ľudia ju začali volať „Popoluška na Níle.“ Bol tu však problém, keďže Narriman bola už zasnúbená, tento „problém“ sa však rýchlo vyriešil , keďže Farúk jej otca podplatil titulom. Hneď po zásnubách sa kráľ vydal na prepychovú mládeneckú párty po celom Francúzsku. Jeho nový manželský zväzok však situáciu nezlepšil a naopak si ľudia začali všímať ako moc je Farúk odrezaný od ťažkej každodennej reality
Koniec bezočivého kráľa
Farúk po svojom návrate do Egypta našiel na stole list od svojej opozície v parlamente. Z jeho obsahu mu stuhla krv v žilách. V posolstve „priateľský“ rival varoval kráľa, že sa blíži vzbura. Po chvíli však na list zabudol a miesto toho sa vydal na mesačnú dovolenku so svojou novou ženou. Aby toho nebolo málo, reportéri zbadali Farúka, ako počas ramadánu jedol obrovské porcie jedla. 16. januára 1952 sa kráľovi konečne pošťastilo a jeho žena priviedla na svet syna, korunného princa Fauda. Štvornásobný otec bol nadmieru nadšený, dokonca urobil z lekára, ktorý chlapca odrodil, vysokopostaveného pašu za jeho úsilie.
Na chvíľu to vyzeralo, že Farúkovi svitá na lepšie časy, ale týždeň po návrate do Egypta vypukol konflikt medzi egyptskými jednotkami a britskými dôstojníkmi, ktorí sa stále nachádzali v krajine. Konflikt na druhý deň prerástol do doslovného požiaru a egyptskí výtržníci zrovnali so zemou obrovský kus centra Káhiry na protest proti britskej okupácii Egypta. Ľudia požadovali od Farúka, aby zastal silný postoj voči Britom, on to však neurobil, keďže ho jeho žena so synom rozptyľovali. Kráľove panovanie sa skončilo 23. júla 1952, keď sa ho rozhodla vojenská frakcia Slobodných dôstojníkov zvrhnúť. Jej členovia uskutočnili vojenský prevrat a ovládli Káhiru, čím nezačali nič menšie ako egyptskú revolúciu.
Kráľ sa počas tohto chaosu nachádzal v prístavnom meste Alexandria. Keď sa dozvedel o revolúcii v Káhire, úplne stratil rozum. Schmatol guľomet, utiekol do alexandrijského paláca, kde sa zabarikádoval spolu so stovkami mužov zo svojej osobnej stráže. Potom, keď si preňho 25. júla konečne prišli Slobodní dôstojníci, pokúsil sa ich jedného po druhom zostreliť, čím si vyžiadal životy štyroch mužov. Ibaže ani chladnokrvná vražda ho nedokázala zachrániť. Ráno 26. júla priviezli dôstojníci svoje tanky a delostrelectvo do Alexandrie a Farúk vedel, že túto bitku prehrá. Zariadil prímerie a potom dovolil mužom vyjadriť svoje podmienky. Ich odpoveď ním otriasla do špiku kostí. Buď abdikuje, alebo ich vojaci zaútočia na palác a popravia ho. 26. júla 1952 o 12:30 podpísal kráľ Farúk abdikačné listiny pred sudcom Najvyššieho súdu. O necelý rok neskôr Egypt formálne zrušil monarchiu a takmer bez mihnutia oka ukončil 150-ročnú vládu Farúkovej dynastie. Napriek tomu, že už nebol kráľom, jeho posledný a najväčší škandál mal ešte len prísť.
Znepokojujúce zistenia
V momente keď Farúk abdikoval, ľudia vtrhli do jeho paláca a začali rabovať. To čo tam našli im vyrazilo dych. Medzi množstvom šperkov, fliaš, žiletiek a iných drobností, našli podpísanú fotografiu Adolfa Hitlera. Občania boli oveľa viac šokovaní, keď v paláci uvideli rozsiahlu zbierku pornografie a podľa všetkého išlo o jednu z najväčších zbierok na svete. Neboli to len filmy, ale aj kalendáre, hodinky, okuliare a v podstate čokoľvek na čo sa mohlo umiestniť ženské telo. Tieto zistenia navždy pošpinili už tak zlú Farúkovu povesť.
Záhadná smrť
Po konci svojej vlády žil Farúk nejakú dobu v Paríži. Jeho žena ho pár mesiacov po konci monarchie opustila a on si vypestoval závislosť na sladkých nápojoch. Posledné roky života bývalého kráľa boli takmer žalostné. Zostarol ale jeho milenky zostali rovnaké. V roku 1953 si vybral víťazku súťaže krásy Miss Neapol a opernú speváčku Irmu Capece Minutolo, za svoju poslednú „oficiálnu“ milenku, napriek tomu, ako veľmi to rodičov dospievajúceho dievčaťa pobúrilo. Aj tých však dokázal podplatiť, aby požehnali ich vzťahu. Podľa Farúka boli peniaze niečo ako „veno“ za to, že ich dcéru pripravil o panenstvo.
Bývalý panovník nakoniec zomrel v marci 1965, keď skolaboval v rímskej reštaurácii a krátko na to skonal. Mal len 45 rokov. Mnohým sa zdalo, že jeho hedonický život ho konečne dostihol. Niektorým ľudom bol jeho skorý koniec oveľa podozrivejší ako to všetko čo vykonal predtým. Do dnešných dní existujú teórie o tom, že Farúk nezomrel prirodzenými príčinami a namiesto toho ho otrávila egyptská inteligencia. Tieto veci sa však nikdy neoverili. Pravdou však ostáva, že nikto nikdy nevykonal oficiálnu pitvu bývalého egyptského kráľa, čo sťažuje pochopenie jeho tragického a zároveň záhadného osudu.
Zdroje:
1. MASON, Dancy. 2021.Debauched Facts About Farouk Of Egypt, The King Of The Night. factinate.com, 2021. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
2. TAYLOR, Rupert. 2022. King Farouk I: Egypt's Decadent Monarch.owlcation.com, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
Rubrika: História
Pridať komentár