Bohaté začiatky 

Diogenes sa narodil v roku 404 pred Kristom v prístavnom meste Sinope, ktoré sa dnes nachádza na území Turecka. Počas svojich pubertálnych rokov ho z rodného mesta vyhostili. Presný dôvod je doteraz neznámy, ale usudzuje sa, že ho poslali do vyhnanstva kvôli falšovaniu mincí. Sinope opustil spolu so svojim obľúbeným otrokom Manesom, s ktorým odišiel do Atén, kde mu dal slobodu. Neurobil to z dobroty, ale podľa všetkého chcel byť nezávislý od svojho otroka. Odôvodnil to vetami: „Ak môže Manes žiť bez Diogena, prečo nemôže Diogenes žiť bez Manesa?“

Filozofia cynizmu a život na ulici 

Diogenes nemal potrebu nájsť si ubytovanie. Miesto toho našiel obrovský prázdny sud od vína, do ktorého hodil plášť a žil v ňom do konca života. Počas svojho pobytu v Aténach si obľúbil filozofa Antisthena a mal záujem chodiť do jeho školy. Ten ho síce odmietol, ale to mladého Diogena neodradilo od toho, aby filozofa neustále otravoval s tým, že nech ho na školu príjme. Tak sa nakoniec aj stalo a mladík si rýchlo osvojil filozofiu toho, čo by sa dnes nazvalo cynizmom. 

Diogenes aj Antisthenes mali prekvapivo veľmi podobný pohľad na život. Obaja verili v sebakontrolu, osobnú dokonalosť v správaní, cnosť a odmietanie všetkých nepotrebných vecí, ako je osobné vlastníctvo a spoločenské postavenie. Antisthenes si však nevedel predstaviť, ako ďaleko s týmto spôsobom života zájde jeho žiak. Diogenes prehlásil, že bude žiť veľmi verejne na trhoch v Aténach, keďže sa tam nachádzalo všetko, čo potreboval k životu. Či už šlo o jedlo, vodu alebo jeho obľúbený sud na spanie. Diogenes vnímal život bezdomovca ako niečo úžasné kvôli svojej jednoduchosti. 

Ľudia často kritizovali a urážali Diogenesa za jeho spôsob života. Raz ho jeden okoloidúci starec nazval psom, za čo ho filozof pomočil a keď sa ho v zlosti spýtal, prečo to urobil, odpovedal mu: „Vymočil som sa na človeka, ktorý ma nazval psom. Nechápem, prečo je z toho prekvapený.“ Diogenes sa skrátka nestaral o to, čo si o ňom ľudia mysleli, a naďalej sa snažil žiť čo najjednoduchší život. Jeho jediná forma „luxusu“ bola miska, ktorou si naberal vodu z rieky. Jedného dňa zbadal malého chlapca, ktorý pil z rieky rukami. Okamžite sa zbavil svojej misky a začal po mladíkovi opakovať. 

Úprimnosť nadovšetko 

Diogenes bol človek, ktorý by sa dal charakterizovať vetou: „Čo na srdci, to na jazyku“. Nebral žiaden ohľad na spoločenskú etiketu. Pravidelne na verejnosti močil a masturboval. Pokiaľ ho niekto za tieto činy kritizoval, tak sa obhajoval tým, že každý sa do týchto aktivít zapája, no robí to len v súkromí. V jeho ponímaní sú sociálne normy úplne umelé a nemajú žiadny skutočný význam na to, aby z niekoho urobili dobrého človeka. Ak nejaký čin nebol hanebný v súkromí, nemal by byť hanebný na verejnosti.

Hádky s Platonom

Diogenes sa neustále dostával do konfliktov s palácovým filozofom Platónom. Obaja sa nikdy nevedeli zhodnúť, keď prišiel rad na myšlienky a nápady. Platón napríklad veril, že existoval svet, v ktorom mal predmet ideálnu formu, ale nebola to skutočnosť, ale len predstava v našich hlavách. Ako príklad použil sedem rôznych pohárov. Tie opísal ako nedokonalé a podradné poháru, ktorý vidíme v našich mysliach. Diogenes s touto teóriou nesúhlasil a povedal: „Neviem si predstaviť túto skutočnú formu.“ Zobral jeden z pohárov a všimol si, že je prázdny. Spýtal sa teda Platóna odkiaľ prázdnota pochádza. Platón sa odmlčal, nebol si istý odpoveďou, keďže prázdnota nemá formu, ktorú môžete vidieť v mysli. Diogenes k nemu podišiel, poklepal mu po hlave a surovo povedal: „Verím, že tu nájdeš prázdnotu, Platón.“ Toto bol len začiatok konfliktu medzi dvomi filozofmi. 

Neskôr dostal Platón otázku ako by najjednoduchším spôsobom definoval človeka? Filozof na to odpovedal „Ako dvojnožca bez peria.“ Podľa jeho teórie všetko, čo bolo bez peria a mohlo chodiť po dvoch nohách, sa dalo definovať ako človek. Diogenes krátko na to prišiel do jeho akadémie s ošklbanou sliepkou a smelo povedal: „Hľa, Platónov človek!“ Diogenes filozofovu myšlienku nenávidel, považoval ju za hlúposť a úplný nezmysel. 

Stretnutie s Alexandrom Veľkým 

Pre Diogena mal každý človek rovnakú váhu, nezaujímalo ho, či šlo o žobráka alebo šľachtica. Svoje správanie nemenil voči nikomu. Platilo to aj pre jedného z najlepších stratégov všetkých čias Alexandra Veľkého. Ten obdivoval Diogena a jeho filozofia mu prišla zaujímavá. Jedného dňa ho stretol v Aténach a spýtal sa ho, či by pre starého filozofa mohol niečo urobiť. Ten ho prekvapivo požiadal o jednoduchú vec, aby sa trochu posunul, lebo mu tieni. Neskôr ho Alexander našiel ako sa pozerá na kopu kostí a hovorí mu: „Hľadám kosti tvojho otca, ale neviem ich rozlíšiť od kostí otroka.“

Unavený životom 

Jednou zo záhad staroveku je Diogenova smrť. Nikto presne nevie, ako skonal. Existuje však veľké množstvo teórii. Jedna z nich hovorí o tom ako filozof zomrel po tom, čo ho pohryzol chorý pes, alebo zjedol jedovatú chobotnicu. Traduje sa aj, že Diogenes bol jednoducho unavený životom a zadržiaval dych tak dlho až zomrel. Nič z toho sa však nedá potvrdiť. Je ale isté, že filozof zomrel vo veku 89 rokov, čo je viac ako pôsobivé, keď si vezmeme do úvahy, akým spôsobom života žil. Zanechal po sebe veľký odkaz a jeho myšlienky ovplyvnili veľké množstvo známych filozofov vrátane Friedricha Nietzscheho, či Henryho Davida Thoreaua.

Zdroje:

1. BROPHY, Mark. 2022. Diogenes: The Crazy Greek Philosopher Plato Called ‘Socrates Gone Mad’!. ancient-origins.net, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. SHAH, Tejash. 2014. Diogenes: SPIRITUAL CONVERSATION BETWEEN DIOGENES AND ALEXANDER THE GREAT. tejash.me, 2014. DOSTUPNÉ ONLINE: TU