Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

"Vráťte nám seriál!", alebo ako Columbo takmer spôsobil pád komunizmu v Rumunsku

Počas studenej vojny bolo Rumunsko jednou z najautokratickejších krajín Európy. Tamojší režim zakázal potraty a svojim obyvateľom dával mesačné prídely jedla, z ktorého sotva dokázali vyžiť. V tomto kritickom čase mali Rumuni len pár životných útech a jednou z nich bol aj americký detektívny seriál Columbo. Obyvatelia socialistickej krajiny si ho zamilovali a keď ho prestali vysielať, začali sa búriť. Na chvíľu to skutočne vyzeralo, že v Rumunsku padne režim. Avšak celú situáciu upokojil herec Columba Peter Falk.


Napriek tomu, že Rumunsko patrilo ku krajinám Východného bloku, rumunsky diktátor Nicolae Ceaușescu rád lavíroval medzi obomi znepriatelenými blokmi. Naviazal napríklad diplomatické vzťahy so západným Nemeckom, odsúdil sovietsku inváziu do Afganistanu alebo sa dokonca stretol s americkým prezidentom Richardom Nixonom. To však nemenilo nič na tom, že Ceaușescu bol diktátor, ktorý nechal zbúrať pätinu Bukurešti, len aby si mohol postaviť vlastný prezidentský palác, zatiaľ čo ľudia na uliciach hladovali. 

{alt}
Fotografia Ceaușescu s americkým prezidentom Richardom Nixonom. zdroj: impact.ro/

Jeho vzťahy so Západom však priniesli ovocie aj pre bežných občanov Rumunska. Režim povolil vysielanie niektorých amerických seriálov, a práve seriál Columbo si v krajine počas sedemdesiatych rokov získal veľký úspech. Behom veľmi krátkeho obdobia sa z neho stala senzácia. Rumuni sa nevedeli nabažiť prípadov poručíka Franka Columba známeho svojou dotieravosťou a neuveriteľnou láskou pre cigary. Počas roku 1974 sa však seriál prestal vysielať, keďže už došli epizódy a nová séria sa ešte len pripravovala. 

{alt}
O veľkej sledovanosti Columba svedčí aj fakt, že sa seriál natáčal vyše 30 rokov. zdroj: yardbarker.com

Obyvatelia Rumunska nevedeli, že jedna séria Columba má len desať epizód a boli presvedčení o tom ako ho režim zakázal. Krátko na to vypukli protesty a situácia bola pre vládu kritická. Ceaușescu bol podľa všetkého tak zúfalý, že poslal veľvyslancov do Ameriky za samotným hercom Colomba Peterom Falkom. Celú udalosť zaregistrovalo aj americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zorganizovalo stretnutie medzi Falkom a rumunskými zástupcami v New Yorku. Tí ho nakoniec presvedčili, aby pred kamerou prečítal prejav v rumunčine a utíšil znepokojené davy Rumunov. Príhovor bol napísaný foneticky a stálo v ňom nasledovné: 

„Prepáčte....Máte minútu? Som poručík Columbo..., ale niekedy som známy ako Peter Falk. Keď herec stvárňuje rolu, tak dúfa, že vytvorí charakter, s ktorým by sa diváci dokázali stotožniť, a z toho čo sme tu v Hollywoode počuli o prijatí seriálu Columbo v Rumunsku, hádam, že sme urobili niečo správne. Myslím to vážne, neviem vám ani popísať, ako moc sa všetci ľudia, ktorí sa podieľajú na výrobe Columba cítili, keď zistili takéto potešujúce správy. Radi by sme sa poďakovali rumunskej televízii, za to, že náš seriál vysielajú každú sobotu a nedeľu. Ale zo všetkého najviac sa chceme my všetci, vrátanie mňa a celého štábu, poďakovať rumunskému ľudu za ich odozvu na náš seriál. Dúfam, že jedného dňa budem môcť prísť do vašej krajiny a užijem si tradičnú kultúru a pohostinnosť rumunského ľudu. Medzitým môžete vidieť Columba znovu v televízii túto jeseň. Dovtedy vám ešte raz ďakujem a želám to najlepšie.“

Falkov prejav pobúrených Rumunov potešil a protesty rýchlo skončili. Ceaușescu sa síce radoval z vyriešenej krízy, ale nič netrvalo večne. Situácia sa v roku 1987 opäť zhoršovala a on musel povolať armádu, aby potlačili protesty. To sa mu nakoniec stalo osudným, keďže o dva roky na to ho zvrhli a súd ho spolu s jeho manželkou odsúdil na smrť. Obaja boli zastrelení popravnou čatou, hneď po tom, ako odišli z budovy, v ktorej bol rozsudok vynesený.  

{alt}
Fotografia Ceaușescu spolu s jeho ženou Elenou v deň ich popravy. zdroj: think.cz


Najčítanejšie články

Najhorúcejšie diskusie

Deje sa

Americká stíhačka sa zrútila do mora, pilot sa katapultoval

Pilota stroja F-16 našli juhokórejské námorné sily a bol pri vedomí a v stabilnom stave. pred 20 min. - J. KÓREA / SITA


Bezdetné vdovy a vdovci sú diskriminovaní, Progresívne Slovensko sa obráti na Ústavný súd

Po prvých dvoch rokoch od smrti manžela či manželky im totiž zaniká nárok na vdovský dôchodok, ktorý sa opätovne obnoví, až keď dosiahnu dôchodkový vek. pred 30 min. - SOCIÁLNE / SITA


Vláda už nepočíta s podporou pri cenách elektriny pre veľké podniky

Štát od roku 2019 každoročne kompenzuje podnikom tarifu za prevádzkovanie systému, každoročne išlo o sumu 40 mil. eur. pred 30 min. - ENERGETIKA / SITA


Rómskym deťom sa na Slovensku odopiera rovný prístup k vzdelaniu

Podľa zistení organizácie Amnesty International Slovensko sa 65 percent rómskych detí vzdeláva v triedach, ktoré navštevujú len alebo prevažne rómske deti. pred hodinou - AIS / SITA


Priemysel sa po mesiaci opäť vrátil do plusu, potiahla ho hlavne vyššia výroba automobilov

Pozitívne výsledok celého priemyslu ovplyvnila okrem kľúčovej výroby automobilov aj výroba elektrických zariadení, ktorá vykázala druhý najvyšší rast v tomto roku. pred hodinou - PRIEMYSEL / SITA


Sociálna poisťovňa bude na vyplácanie dôchodkov potrebovať rekordnú pomoc od štátu, budú jej chýbať miliardy eur

Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, o ktorom dnes rokuje tripartita. pred 2 hod. - SOCIÁLNE / SITA


Ficova vláda avizuje vyššie dane pre 10-tisíc najlepšie zarábajúcich, novú daň z cukru aj ročné zúčtovanie sociálnych odvodov

Uvádza sa to v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý vypracovalo ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer-SD). pred 2 hod. - DANE / SITA


Raketový útok na Kyjiv zranil štyroch civilistov

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila osem rakiet. pred 4 hod. - UKRAJINA / SITA


V Pásme Gazy zomrelo už viac ako 18-tisíc ľudí, tvrdí tamojší rezort zdravotníctva

Palestínske ministerstvo zdravotníctva je súčasťou vlády vedenej hnutím Hamas, ale OSN považuje údaje rezortu o počte obetí za dôveryhodné. včera o 19:00 - BLÍZKY VÝCHOD / SITA


Záchranári ratovali skialpinistu po spustení prvej lavíny

Horskí záchranári požiadali o súčinnosť leteckých záchranárov a spoločne smerovali zranenému na pomoc. včera o 18:00 - HZS / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 11. decembra

11.12.1882 Narodeniny

MAX BORN

Pred 140 rokmi sa narodil nemecký fyzik a spoluzakladateľ kvantovej mechaniky MAX BORN, laureát Nobelovej ceny (1954), ktorý bol členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne, štatisticky interpretoval vlnovú funkciu a vyslovil princíp neurčitosti. Zomrel 5.1.1970.
11.12.1912 Narodeniny

CARLO PONTI

Pred 110 rokmi sa narodil taliansky filmový producent, manžel talianskej herečky Sophie Lorenovej CARLO PONTI. Preslávil sa filmom Federica Felliniho Cesta s Anthonym Quinnom v hlavnej úlohe. Zomrel 10.1.2007.
11.12.1803 Narodeniny

HECTOR BERLIOZ

Pred 219 rokmi sa narodil francúzsky hudobný skladateľ a dirigent HECTOR BERLIOZ, ktorého najznámejším dielom je Fantastická symfónia. Zomrel 8.3.1869.
11.12.1950 Narodeniny

ŠTEFAN DOVÁĽ

Pred 72 rokmi sa v rumunskom Nadlaku narodil spisovateľ a publicista slovenského pôvodu ŠTEFAN DOVÁĽ, v roku 2008 sa stal predsedom Literárneho spolku Ondreja Štefanka, bol členom Zväzu rumunských spisovateľov a autorom viacerých kníh krátkych próz a románov. Zomrel 19.3.2011.
11.12.1897 Narodeniny

LADISLAV DÉRER

Pred 125 rokmi sa v Bratislave narodil lekár internista a riaditeľ Ústavu experimentálnej medicíny LADISLAV DÉRER. Zomrel 28.3.1960.
11.12.1935 Narodeniny

FERDINAND ALEXANDER PORSCHE

Pred 87 rokmi sa narodil nemecký automobilový dizajnér FERDINAND ALEXANDER PORSCHE, tvorca slávneho športového auta Porsche 911. Zomrel 5.4.2012.
11.12.1910 Narodeniny

PAĽO BIELIK

Pred 112 rokmi sa v Bratislave narodil filmový režisér, scenárista a herec PAĽO BIELIK, príslušník zakladateľskej generácie slovenských filmových pracovníkov a hercov. Známy predstaviteľ filmového Jánošíka z roku 1936. Ako režisér vytvoril 11 filmov, z ktorých sú najznámejšie Vlčie diery, Štyridsaťštyri, Majster kat alebo novšia verzia Jánošíka. Zomrel 23.4.1983.
11.12.1901 Narodeniny

JAROSLAV MARVAN

Pred 121 rokmi sa narodil český divadelný a filmový herec JAROSLAV MARVAN, ktorý kariéru filmového herca začínal ešte v ére nemého filmu. Neskôr vytvoril množstvo filmových postáv. Zomrel 21.5.1974.
11.12.1918 Narodeniny

ALEXANDER SOLŽENICYN

Pred 104 rokmi sa narodil ruský prozaik, dramatik a publicista ALEXANDER SOLŽENICYN, laureát Nobelovej ceny (1970). Autor románov z prostredia ruských komunistických gulagov - Jeden deň Ivana Denisoviča alebo Súostrovie Gulag. Už v roku 1945 ho komunistický režim odsúdil na osem rokov väzenia, z toho dva roky strávil v trestaneckom tábore, ktoré sa označovali ako gulag. Po Stalinovej smrti bol síce rehabilitovaný, ale žil vo vyhnanstve v Kazachstane. Problémy s ruským totalitným režimom pokračovali ďalej a v roku 1974 bol donútený opustiť Rusko a úrady ho zbavili aj občianstva. Do vlasti sa vrátil až v roku 1994. Zomrel 3.8.2008.
11.12.1913 Narodeniny

JEAN MARAIS

Pred 109 rokmi sa narodil jeden z najznámejších francúzskych hercov JEAN MARAIS, ktorého kariéra sa začala jeho priateľstvom so všestranným umelcom Jeanom Cocteauom. Pod jeho vedením hral vo svojich prvých filmoch Éternel retour (Večný návrat), Kráska a zviera, Les parents terribles (Strašní rodičia), Orphée (Orfeus), Le Testament d'Orphée (Orfeov závet). Svetovú popularitu však dosiahol ako predstaviteľ romantických a neohrozených hrdinov vo filmoch ako napríklad Hrbáč, Kapitán, Železná maska, Les Mysteres de Paris (Tajomstvá Paríža) či v sérii príbehov o Fantomasovi. Zomrel 8.11.1998.