Náhodná a krutá cesta k trónu 

Ťia-ťing sa narodil v roku 1507 a pôvodne sa volal Chu Chou-Cchung. Síce patril k vládnucej rodine Ming, ale nikto nepredpokladal, že získa trón, keďže bol len bratrancom vtedajšieho cisára Čeng-tea. Ten nešťastnou náhodou spadol opitý do rieky, kde sa nakazil neznámou infekčnou chorobou, ktorá sa mu stala osudnou. Skonal vo veku 29 rokov a nezanechal žiadneho syna, čo predstavovalo problém pri nástupníctve. 

Veľký sekretár Jang Tching-cheem, ktorý de facto vládol ríši sa dohodol s cisárovou vdovou menom Čang, že za nástupcu dosadia Chu Chou-Cchunga.  Manželka si mala panovníkovho bratranca adoptovať a tým zabezpečiť jeho následníctvo. Po korunovácii bol premenovaný na Ťia-ťinga a tým oficiálne začala jeho vláda. Veľká časť úradníkov nesúhlasila s výberom nového nástupcu a vznikol trojročný spor, ktorý nakoniec cisár vyhral a všetkých oponentov buď vyhnal, alebo popravil. 

Život v izolácii 

Ťia-ťing nebol vychovaný, aby vládol. Keď sa dostal k moci, dal si záležať, aby sa vyhol všetkým svojim panovníckym povinnostiam. Tie prenechal veľkému sekretárovi Jangovi, ktorý bol skorumpovaný a otvorene predával vládne pozície za peniaze. Cisár naopak odišiel žiť do izolácie. Opustil tradičné sídlo čínskych vládcov v Zakázanom meste a presunul sa do Západného parku, ktorý sa nachádzal uprostred Pekingu. Na tomto mieste vybudoval palácový komplex, kde sa obklopil vernými eunuchmi, taoistickými kňazmi a lojálnymi sekretármi. 

Posadnutý nesmrteľnosťou 

Postupná izolácia mala na cisára negatívny vplyv. Začal byť posadnutý veštením, alchýmiou a dlhovekosťou. Jeho kľúčovým cieľom bolo dosiahnuť nesmrteľnosť, o ktorú sa snažil všemožnými spôsobmi. Napríklad pil elixír známy ako Červené olovo. Nie je jasné ako presne sa vyrábal, vie sa však, že kľúčovou zložkou bola menštruačná krv panien. 

Z tohto dôvodu si do palácu nechal priniesť veľké množstvo dievčat vo veku okolo 13 rokov, ktoré kŕmil len listami moruše a dažďovou vodou. Snažil sa tým zabezpečiť čistotu ich menštruačnej krvi. Problémy nastali, keď niektoré z vybraných dievčat ochorelo. Následne ju cisárske stráže zmlátili, alebo rovno vyhodili. Súčasťou ich každodenného života bola taktiež povinnosť vstať skoro ráno a nazbierať rannú rosu z banánovníkov, ktorú následne odnášali na pitie cisárovi (tú tiež považoval za nástroj k dosiahnutiu nesmrteľnosti). 

Neúspešný pokus o atentát 

Po 21 rokoch Ťia-ťingovej vlády bolo na smrť ubitých vyše 200 dievčat. Situácia vnímalo kriticky aj pre jeho 16 konkubín, ktoré sa rozhodli cisára zabiť. Jeden večer, keď bol vládca v posteli s jeho obľúbenou konkubínou Duan, vtrhlo šestnásť dievčat do jeho spálne a napadli ho. Skupina mu držala ruky a nohy, pričom jedna z nich ho začala škrtiť šnúrou, ktorú mala zapletenú vo vlasoch. Cisár stratil vedomie. Na krku mu dievčatá zaviazali uzol, ale ten sa zasekol a nebolo možné ho úplne utiahnuť. Jedna z konkubín v tom momente spanikárila a bežala za cisárovou ženou Fang, aby sa priznala. Cisárovná rýchlo zareagovala a poslala do Ťia-ťingovej spálne stráže, ktoré jej manžela zachránili. 

Cisár prežil, no bol v stave šoku, čo umožnilo Fang konať v jeho mene. Všetkých 16 dievčat vrátanie tej, ktorá sa priznala, nechala cisárovná zabiť veľmi drastickým spôsobom. Konkubíny boli na verejnosti rozsekané na kusy, pričom kati metodicky odstraňovali časti ich tiel dokým nezomreli. Týmto sa trest nekončil, keďže cisárovná nechala zabiť alebo zotročiť všetkých členov rodín konkubín. 

Zabitý elixírom večného života 

Po pokuse o atentát Ťia-ťing sprísnil obmedzenia pre svoje panny.  Po smrti Fang sa panovník  rozhodol priniesť do paláca 300 nových dievčat. Postupne sa však rozhodol znižovať ich vek. V roku 1552 priviedol 200 osemročných detí a o tri roky neskôr mu do paláca dorazilo 150 dievčat, ktoré boli ešte mladšie. A to všetko robil len kvôli tomu, aby alchymisti mohli vyrobiť viacej elixíru života. Táto posadnutosť sa mu nakoniec stala osudnou. V roku 1567 zomrel cisár na otravu ortuťou, ktorú si primiešal do jedného zo svojich elixírov. Vládol dlhých 45 rokov, pričom išlo o druhé najdlhšie panovanie počas dynastie Ming. 

Zdroje:

1. Juan, A. Hernandez. 2022. The Jiajing Emperor. North Carolina: jahernandez.com, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU