Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Charles Guiteau - bizarný život muža, ktorý zabil prezidenta USA

zdroj: www.ranker.com/Keppler & Schwarzmann
22.2.2023 08:41 Róbert Endrödy ml. / SPE

Nejeden americký prezident bol zabitý atentátnikmi. Medzi tých známejších patria Abraham Lincoln a J. F. Kennedy. Pri nich to však nekončí. Počas svojho úradovania bol zavraždený aj prezident James Garfield. Za jeho smrťou stál vtedy neznámy muž menom Charles Guiteau, pričom jeho životný príbeh bol plný bizarností, ktoré ho nakoniec dohnali k tomu spáchať atentát na amerického prezidenta.


Mladosť v kulte 

Guiteau sa narodil počas roku 1841 v Illinois, pričom jeho matka zomrela, keď mal len sedem rokov. Malý Charles tak ostal v opatere svojho fanaticky náboženského otca, ktorý ho bil napríklad za to, že sa nemodlil. Neskôr zdedil Guiteau tisíc dolárov po svojom zosnulom starom otcovi a rozhodol sa študovať na Michiganskej univerzite. Kvôli zlej príprave však nebol schopný prejsť prijímacími skúškami. 

Otec bol rozzúrený jeho neúspechom a mladého Charlesa poslal do uzavretej „utopickej“ komunity v Oneide v New Yorku, ktorá by sa dala charakterizovať ako kult. Jej vodcom a zakladateľom bol John Noyes, samozvaný prorok, ktorý veril vo vlastnú ideu „voľnej lásky“ a „vzájomnej kritiky“. V rámci tejto vzájomnej kritiky bol člen komunity postavení do stredu miestnosti a ostatní mu vytkli čokoľvek, čo sa im nepozdávalo. Jednotliví členovia tak čelili masovým posmeškom a nadávkam, pričom im bolo zakázané brániť sa. Komunitu zmienil vo svojich článkoch aj novinár Charles Nordhoff. V jednom z nich spomenul mladého muža menom Charles, ktorý omdlel potom, čo niekoľko hodín počúval tirádu o svojich nedostatkoch.

{alt}
Charles strávil v Oneide 5 rokov, pričom z nej dvakrát odišiel. Komunitu najprv opustil s tým, že chcel vydávať náboženské noviny známe ako The Daily Theocrat. To však zlyhalo a on bol nútený sa vrátiť. zdroj: Courtesy of Picador - news.usc.edu

V rámci konceptu „voľnej lásky“ bolo členom komunity povolené mať viacero sexuálnych partnerov a monogamné vzťahy boli zakázané. Zaujímavosťou je, že mužom nebolo dovolené počas styku ejakulovať. To bolo spôsobené Noyesom, ktorý veril v ľudské šľachtenie. Z týchto dôvodov boli vyberané špeciálne páry, ktoré mohli mať deti. Tie im boli neskôr odobrané a vychovávané celou komunitou. Mladí muži sa učili zadržať ejakuláciu tak, že mali k dispozícii staršie ženy, na ktorých mohli „trénovať“. Guiteau bol však zavrhnutý všetkými ženami z komunity. Dokonca mu dali prezývku Charles Gitout („vypadni“), čo nakoniec po piatich rokoch urobil a to napriek tomu, že bol kultu úplne oddaný a podľa všetkého Noyesa uctieval.

Prvé zločiny a syfilis 

Guiteau sa nakoniec vrátil do Chicaga, kde získal neistý právnický titul. Jeho kariéra zahŕňala iba jeden prípad a následne sa stal vymáhačom dlhov. Peniaze, ktoré však vymáhal odmietal odovzdať, čo viedlo k pochopiteľným ťažkostiam a v roku 1872 utiekol do New Yorku v sprievode svojej novej manželky Ann Bunn. Aj tu vykonával vymýhačské remeslo, no tentoraz bol zatknutý a uväznený za prechovávanie peňazí klientov. Niekedy v tejto dobe sa začal zaujímať o politiku. Počas prezidentských volieb, ktoré sa konali v roku 1872, podporil člena Liberálnej republikánskej strany – Horaca Greeleyho. Na jeho podporu si Guiteau pripravil ťažko zrozumiteľný a nepochopiteľný prejav. Greeley bol nakoniec porazený a novým prezidentom USA sa stal republikán Ulysses S. Grant. Z nejakého dôvodu Charles veril tomu, že pokiaľ by jeho kandidát vyhral voľby, tak mu zabezpečí miesto ambasádora v Čile. 

Jeho manželstvo bolo taktiež hektické. Ann ho údajne psychicky týrala a on ju naopak bil. Chcel sa s ňou rozviesť, ale vo vtedajšej dobe to bolo oveľa komplikovanejšie a súd mohol rozhodnúť v prospech rozchodu iba vtedy, keď mal na to vážne dôvody. Na úkon toho mal Guiteau sex s prostitútkou a tá svedčila na súde, ktorý nakoniec súhlasil s rozvodom. Charles bol teraz konečne slobodný, ale od prostitútky dostal syfilis. 

Boží vyvolený 

Po rozvode sa Guiteau vrátil k náboženstvu. Vydal knihu s názvom Pravda, išlo pritom o plagiát spisov Johna Noyesa. Čím ďalej tým viac si bol istý, že jeho činy boli inšpirované Bohom a jeho osudom bolo „kázať nové evanjelium“ ako apoštol Pavol. S týmto presvedčením putoval z mesta do mesta a prednášal každému, kto bol ochotný počúvať jeho náboženské táranie. 

{alt}
Zatiaľ čo Charles veril vo svoj boží účel, jeho otec bol naopak presvedčený, že Guiteau je posadnutý diablom. zdroj: allthatsinteresting.com

Prvú polovicu roku 1880 strávil v Bostone, ktorý však opustil kvôli dlhom a podozreniu z krádeže. 11. júna toho istého roku cestoval na lodi SS Stonington. Tá sa počas večerných hodín v hustej hmle zrazila s SS Narragansett. Guiteauovi sa však nič nestalo, keďže napriek poškodeniam sa jeho loď dokázala vrátiť bezpečne do prístavu. Narragansett bola však ťažko poškodená a potopila sa, pričom všetci na palube zomreli. Hoci žiadny z jeho spolucestujúcich na Stoningtone nebol zranený, incident zanechal Guiteaua v presvedčení, že bol ušetrený pre vyšší cieľ.

Návrat do politiky 

Guiteau sa potom opäť obrátil k politike. Počas prezidentskej kampane v roku 1880 sa Republikánska strana do značnej miery rozdelila na frakcie menom – Stalwarts a Half-Breeds. Guiteau sa rozhodol podporiť Stalwartov a napísal prejav na podporu ich kandidáta Ulyssesa Granta s názvom „Grant proti Hancockovi“. Republikánsku nomináciu nakoniec prekvapivo získal James Garfield. Guiteau vo svojom prejave nahradil Grantove meno za Garfieldove, pričom upravený príhovor prednášal len dvakrát. Garfield nakoniec skutočne vyhral voľby, ale Guiteau nemal na výsledok žiadny vplyv. Sám však veril, že bol zodpovedný za jeho víťazstvo. Trval na tom, aby mu bol udelený konzulát vo Viedni. Neskôr si to však rozmyslel a dúfal po Paríži. Guiteau pravidelne posielal Garfieldovi žiadosti o prácu, ale všetky mu zamietli.

Plnenie božej vôle

Počas roku 1881 žil Charles vo Washingtone. V tej dobe bol tak chudobný, že sa musel ponevierať medzi ubytovaniami bez platenia za nocľah a stravu. Po meste údajne chodieval len v ošúchanom obleku. Svoje dni trávil v hotelových halách čítaním vyradených novín, aby mal prehľad o plánoch Garfielda a jeho kabinetu. V hoteloch boli aj doplnkové písacie potreby, ktoré využíval na písanie listov určených prezidentovi. Dokonca pravidelne prenasledoval Garfielda a jeho sekretára Blaina. Toho privádzal do nervov takým spôsobom, že pri poslednom stretnutí mu povedal: „Už nikdy so mnou nehovor o parížskom konzuláte, dokým budeš žiť!“

Po poslednej konfrontácii s Blainom bol Guiteau naštvaný a paranoidný. Garfield sa podľa neho údajne chystal zničiť Republikánsku stranu. Presvedčený touto teóriou sa nakoniec rozhodol prezidenta odstrániť. Podľa všetkého dokonca veril tomu, že Boh mu prikázal zabiť prezidenta. Guiteau si požičal 15 dolárov od príbuzného bývalej manželky - Georga Maynarda s cieľom kúpiť si revolver. Nakoniec si vybral jeden so slonovinou rúčkou, lebo podľa jeho vlastných slov „bude vyzerať lepšie v múzeu.“ Niekoľko nasledujúcich týždňov strávil cvičením streľby do terča, pričom spätný ráz z revolvera ho takmer zrazil, keď z neho prvýkrát vystrelil. Naďalej sledoval prezidentov každodenný program, aby vedel kde sa bude nachádzať. V novinách sa dočítal o tom ako sa Garfield chystá vycestovať vlakom do New Jersey. Charles vedomí si tejto informácie sa rozhodol, že atentát spácha na stanici. 

{alt}
Ilustrácia znázorňujúca atentát na Garfielda. zdroj: A. Berghaus - timeless-travels.co.uk

2. Júla 1881 čakal Guiteau na železničnej stanici, leštil si topánky, chodil sem a tam, pričom netrpezlivo vyčkával. Keď sa prezident nakoniec ukázal, Charles vykročil vpred a dvakrát Garfielda strelil zozadu. Druhý výstrel prepichol mužovi prvý bedrový stavec, ale minul miechu. Guiteau sa následne vzdal úradom so slovami: „Som oddaný bojovník...Arthur je teraz prezidentom!“ Myslel tým viceprezidenta Chestera A. Arthura o ktorom veril, že Garfielda nahradí. Život prezidenta sa však neskončil hneď, ale až po 10 týždňoch v nemocnici a podľa všetkého zomrel na infekciu spôsobenú špinavými lekárskymi nástrojmi. 

Koniec bizarného muža, ktorý zabil prezidenta 

Guiteau sa následne ocitol na súde, kde ho obvinili z vraždy prezidenta. Jeho proces bol jedným z prvých známych prípadov v Spojených štátoch, kde sa zvažovala obhajoba založená na tvrdení o dočasnom šialenstve. Guiteau vehementne trval na tom, že hoci bol v čase streľby šialený (pretože Boh mu vzal slobodnú vôľu), v skutočnosti nebol zdravotne šialený, čo bola jedna z hlavných príčin roztržky medzi ním a jeho obhajcami. Obhajoba najala popredného psychológa Edwarda Charlesa Spitzku, aby zhodnotil Charlesov stav. Ten nakoniec uviedol, že Guiteau bol vždy šialený, pričom ho nazval „morálnym monštrom“. Muž mal podľa neho „šialené spôsoby“ a je „morbídny egoista“. 

Počas súdneho procesu sa Guiteau stal mediálnou senzáciou vďaka svojmu bizarnému správaniu, ktoré zahŕňalo časté nadávanie a urážanie sudcu, väčšiny svedkov, obžaloby a dokonca aj svojho obhajcu. Svoje výpovede formoval do epických básni, pričom tie zdĺhavo recitoval. Okrem iného si prostredníctvom poznámok vyžiadal právnu radu od náhodných divákov v publiku. Svoju autobiografiu, ktorú nadiktoval denníku New York Herald zakončil osobným inzerátom v ktorom hľadal „peknú kresťanskú dámu do 30 rokov“.

Nevnímal nenávisť americkej verejnosti voči nemu, dokonca aj po tom, čo bol sám takmer dvakrát zavraždený. Často sa usmieval a mával na divákov a novinárov v súdnej sieni aj mimo nej. Guiteau poslal list, v ktorom tvrdil, že Arthur by ho mal prepustiť, keďže vďaka nemu je teraz prezidentom. Nakoniec mu súd udelil trest smrti a tak bol Charles 30. júna 1882 obesený. Takto skončil život človeka, ktorý zabil prezidenta len kvôli tomu, že mu nedal prácu.

Zdroj:

1. DWYER, Owen. 2021. The untold story of the man behind President Garfield’s assassination: Charles Julius Guiteau. Salisbury: timeless-travels.co.uk, 2021. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

 

Rubrika: História


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Najhorúcejšie diskusie

Deje sa

Donald Trump plánuje zaviesť clá na dovážané autá v apríli

včera o 11:06 - USA / SITA


Dobré riešenie na udržanie stability koalície sa neponúka, vždy bude niekto nespokojný

Podľa politológa pôjde nielen o to, čo premiér urobí, ale zároveň aj o to, akým spôsobom to spraví. včera o 11:01 - POLITOLÓG / SITA


Traja izraelskí rukojemníci sú späť na izraelskom území

Traja muži držali darčekové tašky a certifikát na označenie konca ich zajatia. včera o 10:57 - PALESTÍNA / SITA


Vojna na Ukrajine sa podľa kancelára Scholza skončí vtedy, ak bude zabezpečená ukrajinská suverenita

Nemecký kancelár Olaf Scholz odmietol zahraničné zasahovanie do nemeckých volieb. včera o 10:32 - NEMECKO / SITA


Prezident Volodymyr Zelenskyj v diskusii s americkým viceprezidentom hľadal bezpečnostné záruky

včera o 10:19 - NEMECKO / SITA


Cestári opravili svojpomocne 126 kilometrov krajských ciest

Asfaltérska čata opravila takmer 30 a zálievková necelých 100 kilometrov ciest. včera o 10:15 - PREŠOV / SITA


Aj v prípade nehody bez zranení je po aktivovaní eCallu potrebné reagovať, upozorňujú záchranári

Ak sa aktivuje eCall a volajúci sa neozýva, hovor je automaticky považovaný za dopravnú nehodu so zranením a vyrozumené sú všetky záchranné zložky. včera o 10:03 - NEHODY / SITA


Len Ukrajinci môžu viesť diskusie o mieri, odkázal prezident Emmanuel Macron

Ukrajina oznámila, že má nízku šancu prežiť ruskú inváziu bez vojenskej podpory zo strany Spojených štátov. včera o 09:43 - FRANCÚZSKO / SITA


V4 prináša 34 rokov prospech obyvateľom členských štátov, podľa Blanára zoskupenie stále funguje

Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára krajiny V4 spoločne dokážu presadzovať spoločné názory, napríklad v otázkach migračnej politiky EÚ, jednotnej kvality potravín, ochrany trhu či v témach energetiky. včera o 09:27 - MZV / SITA


Premiér Keir Starmer a americký prezident Donald Trump plánujú rokovanie vo Washingtone

Plánovaná cesta Starmera prichádza v čase, keď Británia čelí hroziacej hrozbe amerických obchodných ciel. včera o 09:04 - V. BRITÁNIA / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 16. februára

16.2.1907 Narodeniny

Pred 118 rokmi sa narodil v Hybiach prozaik, literárny kritik, publicista, elektrotechnický inžinier, vysokoškolský pedagóg a rozhlasový pracovník DOBROSLAV CHROBÁK, popredný predstaviteľ slovenskej lyrizovanej prózy. Je autorom románu Drak sa vracia, ktorý bol v roku 1967 sfilmovaný. Zomrel 16.5.1951.
Drak sa vracia (1967)
16.2.1936 Narodeniny

LEOPOLD HAVERL

Pred 89 rokmi sa narodil v Bratislave herec LEOPOLD HAVERL, člen Činohry SND. Zomrel 5.2.2016
Leopold Haverl vo filme Noční Jazdci (1981)
16.2.1923 Udalosť

Tutanchamónova hrobka

Pre 102 rokmi, tím vedený archeológom Howardom Carterom definitívne odkryl pohrebnú komoru hrobky faraóna Tutanchamóna.
Howard Carter nad sarkofágom Tutanchamóna
16.2.1958 Narodeniny

ICE-T

Rapper ICE-T, vlastným meno Tracy Marrow oslavuje 67. narodeniny. Je zakladateľom heavymetalovej skupiny Body Count, Starší z nás (napríklad autor týchto riadkov) ho v prvej polovici 90-tych rokov mohli vidieť v akčnom filme Surviving the Game kde naňho okrem iných, poľoval slávny herec béčkových akčňákov, Rutger Hauer. Jeho debutový album z roku 1987, Rhyme Pays, bol prvým hip-hopovým albumom, na ktorom bola ikonická nálepka „Explicit Content“. 31. decembra 2005 sa oženil s modelkou Nicole Austin. Má dve dcéry LeTeshu a Chanel a syna Tracyho.
Surviving the game (1994)
16.2.1943 Udalosť

Oslobodenie Charkova

Pred 82 rokmi Sovietska armáda oslobodila mesto Charkov
16.2.1957

Siedma Pečať

Švédska filmová klasika režiséra Ingmara Bergmana „Siedma Pečať“ mala premiéru pred 68 rokmi. Hlavné postavy vo filme stvárnili Max Von Sydow and Bengt Ekerot.
Siedma Pečať (1957)