Mladosť v kulte 

Guiteau sa narodil počas roku 1841 v Illinois, pričom jeho matka zomrela, keď mal len sedem rokov. Malý Charles tak ostal v opatere svojho fanaticky náboženského otca, ktorý ho bil napríklad za to, že sa nemodlil. Neskôr zdedil Guiteau tisíc dolárov po svojom zosnulom starom otcovi a rozhodol sa študovať na Michiganskej univerzite. Kvôli zlej príprave však nebol schopný prejsť prijímacími skúškami. 

Otec bol rozzúrený jeho neúspechom a mladého Charlesa poslal do uzavretej „utopickej“ komunity v Oneide v New Yorku, ktorá by sa dala charakterizovať ako kult. Jej vodcom a zakladateľom bol John Noyes, samozvaný prorok, ktorý veril vo vlastnú ideu „voľnej lásky“ a „vzájomnej kritiky“. V rámci tejto vzájomnej kritiky bol člen komunity postavení do stredu miestnosti a ostatní mu vytkli čokoľvek, čo sa im nepozdávalo. Jednotliví členovia tak čelili masovým posmeškom a nadávkam, pričom im bolo zakázané brániť sa. Komunitu zmienil vo svojich článkoch aj novinár Charles Nordhoff. V jednom z nich spomenul mladého muža menom Charles, ktorý omdlel potom, čo niekoľko hodín počúval tirádu o svojich nedostatkoch.

V rámci konceptu „voľnej lásky“ bolo členom komunity povolené mať viacero sexuálnych partnerov a monogamné vzťahy boli zakázané. Zaujímavosťou je, že mužom nebolo dovolené počas styku ejakulovať. To bolo spôsobené Noyesom, ktorý veril v ľudské šľachtenie. Z týchto dôvodov boli vyberané špeciálne páry, ktoré mohli mať deti. Tie im boli neskôr odobrané a vychovávané celou komunitou. Mladí muži sa učili zadržať ejakuláciu tak, že mali k dispozícii staršie ženy, na ktorých mohli „trénovať“. Guiteau bol však zavrhnutý všetkými ženami z komunity. Dokonca mu dali prezývku Charles Gitout („vypadni“), čo nakoniec po piatich rokoch urobil a to napriek tomu, že bol kultu úplne oddaný a podľa všetkého Noyesa uctieval.

Prvé zločiny a syfilis 

Guiteau sa nakoniec vrátil do Chicaga, kde získal neistý právnický titul. Jeho kariéra zahŕňala iba jeden prípad a následne sa stal vymáhačom dlhov. Peniaze, ktoré však vymáhal odmietal odovzdať, čo viedlo k pochopiteľným ťažkostiam a v roku 1872 utiekol do New Yorku v sprievode svojej novej manželky Ann Bunn. Aj tu vykonával vymýhačské remeslo, no tentoraz bol zatknutý a uväznený za prechovávanie peňazí klientov. Niekedy v tejto dobe sa začal zaujímať o politiku. Počas prezidentských volieb, ktoré sa konali v roku 1872, podporil člena Liberálnej republikánskej strany – Horaca Greeleyho. Na jeho podporu si Guiteau pripravil ťažko zrozumiteľný a nepochopiteľný prejav. Greeley bol nakoniec porazený a novým prezidentom USA sa stal republikán Ulysses S. Grant. Z nejakého dôvodu Charles veril tomu, že pokiaľ by jeho kandidát vyhral voľby, tak mu zabezpečí miesto ambasádora v Čile. 

Jeho manželstvo bolo taktiež hektické. Ann ho údajne psychicky týrala a on ju naopak bil. Chcel sa s ňou rozviesť, ale vo vtedajšej dobe to bolo oveľa komplikovanejšie a súd mohol rozhodnúť v prospech rozchodu iba vtedy, keď mal na to vážne dôvody. Na úkon toho mal Guiteau sex s prostitútkou a tá svedčila na súde, ktorý nakoniec súhlasil s rozvodom. Charles bol teraz konečne slobodný, ale od prostitútky dostal syfilis. 

Boží vyvolený 

Po rozvode sa Guiteau vrátil k náboženstvu. Vydal knihu s názvom Pravda, išlo pritom o plagiát spisov Johna Noyesa. Čím ďalej tým viac si bol istý, že jeho činy boli inšpirované Bohom a jeho osudom bolo „kázať nové evanjelium“ ako apoštol Pavol. S týmto presvedčením putoval z mesta do mesta a prednášal každému, kto bol ochotný počúvať jeho náboženské táranie. 

Prvú polovicu roku 1880 strávil v Bostone, ktorý však opustil kvôli dlhom a podozreniu z krádeže. 11. júna toho istého roku cestoval na lodi SS Stonington. Tá sa počas večerných hodín v hustej hmle zrazila s SS Narragansett. Guiteauovi sa však nič nestalo, keďže napriek poškodeniam sa jeho loď dokázala vrátiť bezpečne do prístavu. Narragansett bola však ťažko poškodená a potopila sa, pričom všetci na palube zomreli. Hoci žiadny z jeho spolucestujúcich na Stoningtone nebol zranený, incident zanechal Guiteaua v presvedčení, že bol ušetrený pre vyšší cieľ.

Návrat do politiky 

Guiteau sa potom opäť obrátil k politike. Počas prezidentskej kampane v roku 1880 sa Republikánska strana do značnej miery rozdelila na frakcie menom – Stalwarts a Half-Breeds. Guiteau sa rozhodol podporiť Stalwartov a napísal prejav na podporu ich kandidáta Ulyssesa Granta s názvom „Grant proti Hancockovi“. Republikánsku nomináciu nakoniec prekvapivo získal James Garfield. Guiteau vo svojom prejave nahradil Grantove meno za Garfieldove, pričom upravený príhovor prednášal len dvakrát. Garfield nakoniec skutočne vyhral voľby, ale Guiteau nemal na výsledok žiadny vplyv. Sám však veril, že bol zodpovedný za jeho víťazstvo. Trval na tom, aby mu bol udelený konzulát vo Viedni. Neskôr si to však rozmyslel a dúfal po Paríži. Guiteau pravidelne posielal Garfieldovi žiadosti o prácu, ale všetky mu zamietli.

Plnenie božej vôle

Počas roku 1881 žil Charles vo Washingtone. V tej dobe bol tak chudobný, že sa musel ponevierať medzi ubytovaniami bez platenia za nocľah a stravu. Po meste údajne chodieval len v ošúchanom obleku. Svoje dni trávil v hotelových halách čítaním vyradených novín, aby mal prehľad o plánoch Garfielda a jeho kabinetu. V hoteloch boli aj doplnkové písacie potreby, ktoré využíval na písanie listov určených prezidentovi. Dokonca pravidelne prenasledoval Garfielda a jeho sekretára Blaina. Toho privádzal do nervov takým spôsobom, že pri poslednom stretnutí mu povedal: „Už nikdy so mnou nehovor o parížskom konzuláte, dokým budeš žiť!“

Po poslednej konfrontácii s Blainom bol Guiteau naštvaný a paranoidný. Garfield sa podľa neho údajne chystal zničiť Republikánsku stranu. Presvedčený touto teóriou sa nakoniec rozhodol prezidenta odstrániť. Podľa všetkého dokonca veril tomu, že Boh mu prikázal zabiť prezidenta. Guiteau si požičal 15 dolárov od príbuzného bývalej manželky - Georga Maynarda s cieľom kúpiť si revolver. Nakoniec si vybral jeden so slonovinou rúčkou, lebo podľa jeho vlastných slov „bude vyzerať lepšie v múzeu.“ Niekoľko nasledujúcich týždňov strávil cvičením streľby do terča, pričom spätný ráz z revolvera ho takmer zrazil, keď z neho prvýkrát vystrelil. Naďalej sledoval prezidentov každodenný program, aby vedel kde sa bude nachádzať. V novinách sa dočítal o tom ako sa Garfield chystá vycestovať vlakom do New Jersey. Charles vedomí si tejto informácie sa rozhodol, že atentát spácha na stanici. 

2. Júla 1881 čakal Guiteau na železničnej stanici, leštil si topánky, chodil sem a tam, pričom netrpezlivo vyčkával. Keď sa prezident nakoniec ukázal, Charles vykročil vpred a dvakrát Garfielda strelil zozadu. Druhý výstrel prepichol mužovi prvý bedrový stavec, ale minul miechu. Guiteau sa následne vzdal úradom so slovami: „Som oddaný bojovník...Arthur je teraz prezidentom!“ Myslel tým viceprezidenta Chestera A. Arthura o ktorom veril, že Garfielda nahradí. Život prezidenta sa však neskončil hneď, ale až po 10 týždňoch v nemocnici a podľa všetkého zomrel na infekciu spôsobenú špinavými lekárskymi nástrojmi. 

Koniec bizarného muža, ktorý zabil prezidenta 

Guiteau sa následne ocitol na súde, kde ho obvinili z vraždy prezidenta. Jeho proces bol jedným z prvých známych prípadov v Spojených štátoch, kde sa zvažovala obhajoba založená na tvrdení o dočasnom šialenstve. Guiteau vehementne trval na tom, že hoci bol v čase streľby šialený (pretože Boh mu vzal slobodnú vôľu), v skutočnosti nebol zdravotne šialený, čo bola jedna z hlavných príčin roztržky medzi ním a jeho obhajcami. Obhajoba najala popredného psychológa Edwarda Charlesa Spitzku, aby zhodnotil Charlesov stav. Ten nakoniec uviedol, že Guiteau bol vždy šialený, pričom ho nazval „morálnym monštrom“. Muž mal podľa neho „šialené spôsoby“ a je „morbídny egoista“. 

Počas súdneho procesu sa Guiteau stal mediálnou senzáciou vďaka svojmu bizarnému správaniu, ktoré zahŕňalo časté nadávanie a urážanie sudcu, väčšiny svedkov, obžaloby a dokonca aj svojho obhajcu. Svoje výpovede formoval do epických básni, pričom tie zdĺhavo recitoval. Okrem iného si prostredníctvom poznámok vyžiadal právnu radu od náhodných divákov v publiku. Svoju autobiografiu, ktorú nadiktoval denníku New York Herald zakončil osobným inzerátom v ktorom hľadal „peknú kresťanskú dámu do 30 rokov“.

Nevnímal nenávisť americkej verejnosti voči nemu, dokonca aj po tom, čo bol sám takmer dvakrát zavraždený. Často sa usmieval a mával na divákov a novinárov v súdnej sieni aj mimo nej. Guiteau poslal list, v ktorom tvrdil, že Arthur by ho mal prepustiť, keďže vďaka nemu je teraz prezidentom. Nakoniec mu súd udelil trest smrti a tak bol Charles 30. júna 1882 obesený. Takto skončil život človeka, ktorý zabil prezidenta len kvôli tomu, že mu nedal prácu.

Zdroj:

1. DWYER, Owen. 2021. The untold story of the man behind President Garfield’s assassination: Charles Julius Guiteau. Salisbury: timeless-travels.co.uk, 2021. DOSTUPNÉ ONLINE: TU