Casu marzu znamená v sardínskom jazyku „hnilý syr“, pričom jeho história siaha až do čias Rímskej ríše, čo naznačuje jeho dlhoročnú prítomnosť na stredomorskej kulinárskej scéne. Presný pôvod však zostáva zahalený rúškom tajomstva kvôli nedostatku konkrétnych dátumov alebo zmienok v historických dokumentoch. Syr zvyčajne vyrábali chovatelia oviec z ovčieho mlieka. Spôsob výroby je úplne rovnaký ako pri syre pecorine. Rozdiel je však v tom, že na konci procesu nakladú do bochníku štyri milimetre veľké muchy známe ako syrorodky drobné svoje vajíčka. Z nich sa postupne vyliahnu malé larvy, pre ktoré sa syr stane ich novým domovom. 

Larvy sa syrom kŕmia a následne ho vylučujú cez exkrementy. Ich činnosť spôsobí, že bochník ma jemnú a krémovú chuť. Jedlo následne zreje dva až tri mesiace, dokým nie je pripravené na degustáciu. Syr sa konzumuje s živými larvami, pričom jeho chuť je opísaná ako silná a výrazná s podobným nádychom ako Gorgonzola. 

Casu marzu sa konzumuje na vlastnú zodpovednosť, keďže syr môže spôsobiť človeku nemalé problémy. Pokiaľ sa larvy nerozpustia v žalúdku, môžu sa zachytiť v črevách a začať požierať človeka zvnútra. Z tohto dôvodu talianska vláda v roku 1962 zakázala výrobu a distribúciu casu marzu, pričom dneska je ilegálne ho predávať v celej EU a taktiež USA. Napriek tomu je ľahké ho získať na čiernom trhu. Toto ilegálne podnikanie je motivované aj faktom, že syr je dosť drahý a pol kila stojí priemerne 100 euro. Podľa odhadov sa zisky z predaja casu marzu pohybovali v roku 2022 medzi dvomi až tromi miliónmi euro. 

ZDROJE:

1. C. Estelle. 2023. All about Casu Marzu: the cheese with maggots. Paríž: parolesdefromagers.com, 2023. DOSTUPNÉ ONLINE: TU