Rodina s väzbami na nacistov 

Rovnako ako jeho budúci šéf Escobar, aj Lehder sa narodil počas roku 1949 v kolumbijskom meste Armenia. Jeho otcom bol nemecký prisťahovalec a inžinier Klaus Wilhelm Lehder. Matka bola dcéra klenotníka z Manizales. V Armenii Lehderova rodina vlastnila malý hostinec s názvom Pensión Alemana, kde sa pravidelne stretávali nemeckí prisťahovalci. Viedli tiež malú firmu na výrobu rastlinného oleja a dovážanie luxusných tovarov ako vína a konzerv. 

V roku 1943 bola Lehderova rodina spolu s mnohými Nemcami, ktorí žili v Kolumbii podozrivá z ideologického prepojenia s nacistami, pričom sa nevyhli vyšetrovaniu. Pensión Alemana bol údajne miestom, kde nacisti zbierali spravodajské informácie. Carlos vyrastal v juhoamerickej krajine, až kým sa jeho rodičia nerozviedli. V 15 rokoch následne emigroval spolu s matkou do New Yorku v Spojených štátoch, kde sa dopustil svojich prvých známych zločinov.

Začiatky kriminálnej činnosti

Lehder začal s predajom odcudzených dopravných prostriedkov a marihuany, rovnako tak pašoval ukradnuté autá medzi USA a Kanadou. V roku 1972 bol zadržaný s 200 kg marihuany, za čo strávil 3 roky v connecticutskom väzení Danbury. Počas výkonu trestu sa Carlos rozhodol, že po prepustení využije rastúci trh s kokaínom v USA. Vo väzení sa mladý Kolumbijec snažil zistiť čo najviac informácií, ktoré by mu mohli byť užitočné v obchode s touto bielou návykovou látkou. Niekedy dokonca trávil celé hodiny tým, že sa spoluväzňov pýtal na pranie špinavých peňazí a pašovanie.  Za týmto účelom sa spriatelil so svojim spoluväzňom, bývalým obchodníkom s marihuanou Georgeom Jungom. 

Jung pašoval marihuanu z Mexika do USA malým lietadlom. Držal sa pritom pod úrovňou radaru a pristával na vyschnutých jazerách. Inšpirovaný touto myšlienkou sa Lehder rozhodol uplatniť rovnaký princíp pri preprave kokaínu. Konečnou schémou bola revolúcia s drogovým transportom do USA pomocou malých lietadiel. 

Peniaze na kúpu lietadla získali pašovaním kokaínu z Antiguy do Ameriky. Partneri následne začali prevážali narkotiká do Spojených štátov cez Bahamy, pričom získanými finančnými zdrojmi budovali spojenia a dôveru s kolumbijskými dodávateľmi, medzi ktorými bol aj Pablo Escobar. Časť peňazí dvojica rozdelila medzi bahamských vládnych predstaviteľov na politické účely a súdnu ochranu. Ich nekonvenčný spôsob pašovania drog začal získavať dôveryhodnosť.

Súkromný ostrov 

Kvôli nezhodám sa Lehderova spolupráca s Jungom začala rozpadať. Jedným z hlavných dôvodov boli Carlosové megalomanské plány. Tie zahŕňali získanie vlastného ostrova na Bahamách, ktorý by sa stal centrom pašovania.

Týmto ostrovom sa stal Norman’s Cay, nachádzajúci sa 200 km od Floridy. Lehdera zaujal hlavne svojou dvojkilometrovou dráhou, ktorá umožňovala pristáť aj veľkým lietadlám. V septembri 1978 zaklopal na dvere najkrajšieho domu ostrova. Jeho majiteľ Charles Beckwith, vlastník zábavného parku v Miami, nemal ani čas na rozmýšľanie. Carlos mu strčil pod nos kufrík so 100 000 dolármi. Ešte v ten večer opúšťa zbohatlík ostrov a pašerák sa nasťahuje do vily spolu so 40 člennou suitou tvorenou Kolumbijcami, Nemcami, kolumbijskou manželkou, svojou dcérou a taktiež teutonskou milenkou. 

Lehder začal skupovať pozemky na ostrove, pričom v nasledujúcich mesiacoch násilne presvedčil obyvateľov Norman’s Cay, aby migrovali do iných rajov. V tej dobe bola neďaleko pobrežia nájdená jachta s mŕtvolou majiteľa na palube. Carlos zatvoril miestny hotel a na pristávaciu dráhu namaľoval obrovské X, čo podľa medzinárodného kódu znamená zákaz pristávania. Tieto opatrenia však neplatili pre všetkých, keďže na ostrov pristávali každý mesiac desiatky lietadiel naložené kokaínom. Norman’s Cay sa stal Lehderovým nezákonným súkromným lénom. Junga vtedy vytlačil z operácii a ten sa následne zapojil do série menších pašovaní pre Pabla Escobara. 

Drogové kráľovstvo 

Medzi rokmi 1978 až 1982 bol Norman’s Cay hlavným karibským centrom pašovania drog, rovnako tak tropickým úkrytom a Lehderovým súkromným ihriskom. Kokaín sa odtiaľto dostával malými lietadlami na Floridu, ale taktiež do Georgie a Karolíny. 

Lehder rozšíril pristávaciu dráhu na 3300 stôp (1 000 m),  pričom po novom bola chránená radarom, ochrankou a dobermanmi. Na vrchole prevádzky cez ostrov prešlo 300 kilogramov kokaínu denne a Carlosov osobný majetok narástol do miliárd. Nahromadil také ohromujúce bohatstvo, že pri dvoch príležitostiach ponúkol kolumbijskej vláde zaplatenie vonkajšieho dlhu krajiny.

O Lehderovu činnosť sa začal zaujímať bahamský premiér Lynden Pindling, ktorý bol upozornený na údajnú nepatričnú činnosť. Nový majiteľ ho nakoniec presvedčil, že nie je zapojený do žiadnej protizákonnej činnosti. Neskôr bol Pindling obvinený z udržiavania stykov s narkokšeftármi. USA však tiež neostali slepé pred jeho aktivitami a v roku 1981 požiadali bahamskú vládu o vydanie Lehdera. Vtedy si Carlos uvedomil, že bude lepšie, aby sa vrátil do Kolumbie. Tam mu fiškálna amnestia udelená prezidentom Betancurom umožnila repatriovať 270 miliónov dolárov.  

Únos a následná pomsta

Krátko po návrate do Kolumbie bol Lehder unesený ľavicovým partizánskym hnutím M-19, pravdepodobne kvôli tomu, aby bol prepustený na výkupné, čo hnutie bežne praktikovalo. Pašerákovi sa síce podarilo pri preprave utiecť, bol však zasiahnutý guľkou do hrude. Zranený a urazený vypísal odmenu pre tých, ktorí by mu pomohli únoscov potrestať. Tak vznikla MAS, čo je skratka pre „Smrť únoscom!“ Táto eskadra smrti bola zložená z platených zabijakov a krajne pravicových policajtov. 

Novovytvorenej organizácii rozhodne nechýbali prostriedky. Z lietadiel hádzali letáky, ktoré oznamovali, že strojcovia únosu budú obesení alebo zastrelení. Ich tela majú byť následne ponechané pred dverami komisariátu. Kampaň MAS priniesla za niekoľko týždňov 700 mŕtvych, medzi obeťami sa okrem partizánov nachádzalo aj veľké množstvo odborárov a ľavicových osobností. 

Politická kariéra

Po masakroch ľavičiarov sa Lehder rozhodol usadiť vo svojom rodnom meste Armenia. Na jeho novom panstve si nechal postaviť nahú sochu Johna Lennona s prilbou, gitarou v ľavej ruke a prestreleným srdcom. Narkobarón bývalého člena skupiny Beatles obdivoval, rovnaký obdiv však pociťoval voči nemeckému diktátorovi Adolfovi Hitlerovi. Toho považoval za „najväčšieho bojovníka všetkých čias.“ 

Lehder sa taktiež rozhodol vytvoriť vlastnú politickú stranu s názvom Latinské socialistické hnutie (MLS). Novovytvorené hnutie vydávalo brožúry s programom, ktorý obsahoval znárodnenie všetkých zahraničných podnikov. Hnutie rovnako tak plánovalo pozemkovú reformu, zlepšenie práv žien a domorodcov, pričom chceli zlegalizovať užívanie drog. Neskôr Lehder vyhlásil, že je pripravený zmobilizovať na obranu národnej zvrchovanosti armádu o sile pol milióna mužov. V rozhovore z roku 1985 opísal kokaín ako: „ atómovú bombu Latinskej Ameriky proti imperializmu Spojených štátov.“ 

Pád velikána 

V roku 1983 bola v televízii NBC zverejnená reportáž Briana Rossa o korupcii vládnych lídrov a taktiež podpore narkobarónov. Lehder sa kvôli tomu už nemohol vrátiť do Norman’s Cay. Aby toho nebolo málo, vláda zmrazila všetky jeho bankové účty a prevzala majetky. Zúfalý Carlos sa uchýlil do džungle, kde ochorel na horúčku. Escobar bol nútený poňho poslať helikoptéru, ktorá ho priviezla do Medellínu, kde dostal lekársku pomoc.
 
Keď sa Lehder zotavil, jeho šéf ho najal ako osobného strážcu. Mal v pláne obnoviť svoje bohatstvo, bol však zajatý na farme, ktorú práve založil v Kolumbii, keď jeho nový zamestnanec informoval políciu o Carlosovej polohe. Existujú tvrdenia, že o jeho lokalite informoval úrady samotný Pablo Escobar, lebo sa obával jeho neskoršieho radikálneho chovania. 

Väzba, spolupráca a sloboda

Po zadržaní bol Lehder využitý vládou USA ako zdroj informácií o podrobnostiach Escobarovho impéria, čo sa neskôr ukázalo ako užitočné pri rozklade Kartelu. V roku 1987 bol Carlos vydaný do Spojených štátov, kde ho odsúdili na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia, plus ďalších 135 rokov. Ostatní vodcovia kartelu vedeli, čo by sa stalo, keby ich vydali, a čoskoro na to sa organizácie medellínskeho kartelu rozdelili.

V roku 1992  Lehder svedčil proti panamskému diktátorovi Manuelovi Noriegovi, ktorý bol tiež zapletený do pašovania drog. Svedectvo mu následne znížilo trest na celkových 55 rokov väzenia. Po sérii neúspešných žiadostí o skoršie prepustenie bol 70-ročný Lehder nakoniec  prepustený v roku 2020. Hlavným dôvodom bol aj jeho zhoršujúci sa stav spojený s ťažším štádiom rakoviny prostaty. Využil svoje nemecké občianstvo, ktoré získal cez otca a migroval do Nemecka. Miestne úrady nepodnikli voči jeho príchodu žiadne kroky.  Bývalý narkobarón plánuje v Európe stráviť pokojnú starobu. Jeho právnik tvrdí, že do Latinskej Ameriky sa už nikdy nevráti, v Európe tak ostáva napriek tomu, že tu nemá žiadnych známych ani rodinu. 

Zdroje:

1. PECHAR, Jiří. 1993. Koka kokain koks. Praha: Bradlo, 1993. 272 s. ISBN: 80-7127-009-1

2. KARLESZ, Štěpán. 2020. Milovník Hitlera a pravá ruka Escobara je na svobodě: Pašerák Lehder v Německu bojuje s rakovinou. Praha: Expres, 2020. Dostupné online: TU