Bronzové sochy a pamätníky partizánov - Severná Korea už dekády buduje monumenty pre afrických diktátorov
Severná Kórea nikdy nemala povesť ekonomickej veľmoci. Vo väčšine vyváža len nerastné suroviny a to tiež nie práve v najväčšom množstve. Na druhú stranu jedným z jej veľmi úspešných exportných produktov je umenie. Už desaťročia vyrába severokórejské umelecké štúdium Mansudea bronzové sochy pre afrických lídrov a jej výtvory nájdete v nejednej krajine čierneho kontinentu.
Všetko to začalo v roku 1959, keď bola Mansudae založená, aby uspokojila značné potreby domácej propagandy Severnej Kórey. Štúdium začalo vyrábať obrovské sochy, nástenné maľby a transparenty, ktorým doteraz Severokórejčania poslušne tlieskajú na vojenských sprievodoch, ako aj plagáty, ktoré obklopujú každodenný život v Severnej Kórey. Dnes táto spoločnosť zamestnáva vyše 4000 zamestnancov a s dopytom nemá žiadny problém, keďže o ich výrobky je vo svete veľký záujem.
Práve v Afrike našla spoločnosť Mansudae Overseas Projects (MOP) svojich najväčších zákazníkov. Ich výtvory, ktoré boli charakteristické odvážnym, priamym a pevne autoritárskym štýlom sa začali na čierny kontinent vyvážať začiatkom 80. rokov. Vtedy išlo o diplomatický dar socialistickým alebo nezúčastneným krajinám od ich severokórejských bratov. Nedávno sa však tieto monumenty stali pre KLDR cenným zdrojom tvrdej meny. Umelci a remeselníci z MOP dneska pracujú v Angole, Benine, Čade, Konžskej demokratickej republike, Rovníkovej Guinei, Etiópii a Togu. Firma kedysi tvrdila, že má v sklade dve obrovské bronzové sochy vtedajšieho diktátora Zimbabwe – Roberta Mugabeho. Toho však neskôr zvrhli a nevie sa, čo s nimi firma potom urobila.
Najznámejším monumentom MOP však naďalej ostáva socha africkej renesancie v Senegale. Tá má 48 metrov a je do dnešných dní najväčšou sochou v Afrike. Štúdium na tejto stavbe zarobilo desiatky miliónov dolárov. Africkí lídri uprednostňujú MOP pred inými firmami hlavne vďaka tomu, že platidlom nemusia byť nutne peniaze. Senegalská vláda napríklad zaplatila za svoju monumentálnu sochu tým, že dala Severokórejčanom obrovské pozemky v krajine, ktoré okamžite predali za hotovosť. Ďalším dôvodom, prečo africké krajiny uprednostňujú severokórejskú firmu je fakt, že Číňania a Rusi už prestali vyrábať veľké sochy autokratických lídrov vďaka čomu KLDR nadobudla monopol.
Monumenty sa stretli aj s kritikou či už doma, alebo v zahraničí. Napríklad historik Adrian Tinniswood povedal: „Tieto sochy vyzerajú ako stvorené na zvrhnutie a ich vzhľad je zvláštne severokórejsky. Majú symbolizovať oslobodenie, ale predstavujú zlyhanie dôvery – kde sú africkí dizajnéri a africkí sochári, ktorí by lepšie reprezentovali africké vedomie?“ Miestni obyvatelia naopak kritizujú svojich lídrov za to, že utrácajú milióny dolárov na stavbu vlastných monumentov miesto toho, aby ich využili na zlepšenie životných podmienok vo svojich krajinách.
Zdroje:
1. BBC. 2016. North Korea's 'biggest' export - giant statues. Londýn: BBC.com, 2016. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
2. MYRE. Greg. 2016. For Autocrats In Need Of Statues, North Korea Is No Longer An Option. Washington: npr.com, 2016. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
