VATIKÁN 21. apríla (SITA/AFP) - Náhly odchod pápeža Františka spôsobil bolesť miliónom ľudí po celom svete. Vďaka svojej charizme i pokrokovým myšlienkam bol pontifikom, ktorého milovali veriaci, ateisti i ľudia vyznávajúci iné náboženstvá ako kresťanstvo.

Už 13. marec 2013, keď po odstúpení Benedikta XVI. konkláve zvolilo argentínskeho kardinála Jorgeho Maria Bergoglia, ako znie občianske meno pápeža Františka, vzbudil pozornosť podobnú tej, akú si kedysi vyslúžil Poliak Karol Wojtyla alebo Ján Pavol II.

Pápež František sa stal nielen prvým Latinskoameričanom na Petrovom stolci, ale po takmer 1300 rokoch aj prvou „neeurópskou“ hlavou katolíckej cirkvi. František zaznamenal okrem mnohých ďalších aj ešte jedno prvenstvo. Bol prvým členom Jezuitského rádu zvoleného za pápeža.

Pápež František sa narodil ako Jorge Mario Bergoglio 17. decembra 1936 v argentínskom Buenos Aires. Pochádzal z rodiny s piatimi deťmi, pričom jeho otec pracoval ako železničiar. V roku 1958 vstúpil do Jezuitského rádu, neskôr vyštudoval filozofiu a pôsobil ako profesor literatúry a psychológie. Kňazom sa stal v roku 1969.

Jeho vodcovské schopnosti v 70. rokoch ocenili natoľko, že ho vymenovali za provinciála argentínskych Jezuitov. Neskôr pôsobil aj ako rektor kňazského seminára a štúdiá absolvoval aj v Nemecku. Za arcibiskupa ho vymenovali v roku 1998 a o tri roky neskôr mu vtedajší pápež Ján Pavol II. udelil titul kardinál. Väčšinu života prežil v Argetníne.

Bergoglio bol favoritom na pápeža už v roku 2005, keď po smrti Jána Pavla II. zvolili za hlavu katolíckej cirkvi vtedajšieho nemeckého kardinála Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI. Argentínčan vtedy v jednom z kôl získal druhý najvyšší počet hlasov a takmer zasadol na Petrov stolec.

Pápež František sa vyznačoval svojou skromnosťou, čo prirodzene vyplynulo z jeho pôsobenia v Jezuitskom ráde. Už ako kardinál odmietal luxus a do práce jazdil zásadne mestskou hromadnou dopravou. Bol tiež častým návštevníkom chudobných slumov v okolí argentínskej metropoly Buenos Aires.

František bol prívrženec moderného prúdu v katolíckej cirkvi, ktorá má v Latinskej Amerike ešte konzervatívnejšiu povesť ako v Európe. Podľa svojho osobného životopisca Sergia Rubina často kritizoval svojich kolegov z cirkvi za to, že nenasledujú príklad Ježiša Krista.

Pápeža v ostatných rokoch trápili opakujúce sa zdravotné problémy, od bolesti kolena a bedra až po rôzne bronchitídy, pričom od roku 2022 bol odkázaný na invalidný vozík. Tento rok už takmer dvakrát zomrel, keď trpel zápalom pľúc. Strávil 38 dní v nemocnici. Prepustili ho z nej pred necelým mesiacom - 23. marca. Františkova smrť prišla len deň po tom, čo potešil davy veriacich vo Vatikáne svojím vystúpením na balkóne Baziliky svätého Petra, aj keď sa v tom čase naďalej zotavoval po ťažkej chorobe. Česť jeho pamiatke, nech odpočíva v pokoji.