Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Balúčovia - rozdelený národ s neistou budúcnosťou

Pokiaľ sa zamyslíme nad spojením „ľud bez domova“, väčšine z nás prídu na um Kurdi. Nie je to však jediný národ, ktorý bojuje za nezávislosť. Ďalším takýmto príkladom sú Balučovia. Toto etnikum obýva územia východného Iránu, západného Pakistanu a južného Afganistanu. Napriek tomu, že ich počet sa pohybuje okolo 10 až 11 miliónov, ani jeden z vymenovaných štátov im nepriznal základné práva, čo negatívne vplýva na tento rozdelený národ.


Deti prorokovho strýka

Podľa tradície, predkovia Balúčov pochádzajú z mesta Aleppa v dnešnej Sýrii. Údajne sú potomkami strýka islamského proroka Mohameda, Ameera Hamzu , ktorý sa usadil v Halabe (dnešné Aleppo) po boji proti druhému umajovskému kalifovi, Yazidovi I. v Karbale. V roku 680 migrovali Hamzovi potomkovia na východ alebo na juhovýchod od oblasti stredného Kaspického mora, smerom do dnešnej provincie Sistan. Tam ostali takmer 500 rokov, až kým ich odtiaľ nevyhnal sistánsky vodca Badr-ud-Dín, pred ktorým utiekli do oblasti Makranu.

{alt}
Balúčské ženy oblečené vo svojich tradičný spravidla pestrofarebných (väčšinou červených) šatách. zdroj: Twitter

Na základe analýzy jazykových prepojení balúčskeho jazyka, ktorý je jedným zo západoiránskych jazykov, bola podľa odborníkov pôvodná vlasť balučských kmeňov pravdepodobne na východ alebo na juhovýchod od strednej oblasti Kaspického mora. Balučovia začali migrovať na východ v neskoršom období perzskej sásánovskej dynastie. Príčina migrácie nie je známa, ale mohla byť dôsledkom všeobecne nestabilných podmienok v kaspickom regióne. Migrácia pritom nebola razantná a trvala niekoľko storočí. 

{alt}
Mapa územia obývaného Balúčmi(ružová farba). Z celkového počtu 10-11 miliónov, žije až 7 miliónov Balúčov v Pakistane. Okolo 1,5 až 2 milióny žijú v Iráne, pričom pol milióna ich žije v Afganistane (neoficiálne údaje hovoria až o dvoch miliónoch) zdroj: maps.lib.utexas.edu

Nadvláda, sloboda a zase nadvláda

Rozdelenie Balúčistanu existovalo už v 16. storočí, keď jeho západnú časť ovládli perzskí Safafidi a východ bol pod kontrolou indickej moslimskej dynastie Mughalov. Ich vplyv v regióne však začal slabnúť, čo umožnilo Balúčom vzoprieť sa obom ríšam. V roku 1666 založil balúčsky vojvodca Mir Ahmad Chan Kalatský chanát, ktorý sa stal dominantou oblasti a dosiahol svojho vrcholu počas vlády Mir Noori Násir Chána. Ten zjednotil celý región pod svoju nadvládu. Napriek tomu bol Balúčistan v prvej polovici 19. storočia opäť rozdelený. Briti v roku 1854 transformovali Kalat na pridružený štát britského impéria a Perzia znovu dobyla západnú časť regiónu.

{alt}
Ilustrácia znázorňujúca palác Kelatského Chána. zdroj: wikiwand

Porážka za porážkou 

Napriek tomu, že sa Kalat stal pridruženým štátom Britskej Indie, Ahmadžajovci boli naďalej vládcami provincie a dokonca im bolo umožnené ponechať si titul chán. Kalat bol súčasťou Britskej Indie až do roku 1947, keď došlo k jej rozdeleniu na Indiu a Pakistan. Vtedajší chán Mir Ahmad Yar Chán Ahmadžaj vyhlásil spolu s ďalšími regiónmi nezávislosť Kalatu, kde prevládali Balúčovia. To však znepokojilo Pakistan, ktorý sa obával rastu indického vplyvu v kritickom regióne. Chán sa naopak bál, že veľké množstvo kalatských feudálov by sa dobrovoľne pripojilo k Pakistanu, keďže s nimi mali spory. Nakoniec sa Balučistan rozhodol zo strachu pred pakistanskou vojenskou intervenciou pripojil novozniknutému moslimskému štátu. Tým sa však problémy len začali. 

Toto rázne pripojenie Kalatu k Pakistanu znamenalo koniec krátkeho obdobia národnej suverenity pre Balúčov. Vzápätí bol Balúčistan pohltený proti-pakistanskými protestami. To viedlo chánovho brata princa Abdula Karima k revolte, spolu s niekoľkými kniežatami, ktorí sa odmietli vzdať a viedli nekonvenčný boj voči pakistanskej armáde až do roku 1950. Vzbúrencom sa nedostalo podpory od zvyšku Balúčistanu, čo nakoniec rozhodlo o ich porážke. 

Ďalšie povstania vypukli v rokoch 1958-1959, 1963-1969 a 1973-1978, pričom všetky boli potlačené pakistanskou vládou. V poslednom spomenutom konflikte bojovali pakistanské jednotky proti balúčistanskej oslobodeneckej armáde (BLA), ktorú založil a viedol Bakhs Marii. Konflikt si počas piatich rokov vyžiadal cez 20 tisíc obetí. . 

{alt}
Fotografia členov Balúčistanskej oslobodeneckej armády. Organizácia vedie do dnešných dní partizánsku vojnu proti pakistanskej vláde. zdroj: gandhara.rferl.org

Nič sa nekončí 

Piaty a posledný konflikt medzi separatistami a pakistanskou vládou začal v roku 2004 a prebieha do dnešných dní. Tentokrát je aktívny aj v Iráne, ale s menšou intenzitou.  V oboch krajinách vedú separatisti ozbrojené útoky voči vládnym jednotkám aj civilistom. Organizácie pre ľudské práva obvinili Balúčistanský front ľudového oslobodenia z etnických čistiek. Brahamdagh Bugti (údajný vodca BLA) 15. apríla 2009 v televíznom rozhovore vyzval separatistov, aby zabili nebalúčské obyvateľstvo žijúce v Balučistane. Jeho činy viedli k smrti 500 pakistanských občanov. Od začiatku povstania sa BLA zameriavala na ľudí z rôznych etnických skupín ako sú Paštúni, Sindhi a Pundžábi, ktorých BLA považovala za outsiderov. 

Organizácia Human Rights Watch obvinila taktiež balúčské ozbrojené skupiny z útokov na školy, učiteľov a nebalúčských študentov, ktorí sa nachádzajú v provincii. Pod kritiku sa dostáva aj pakistanská vláda, ktorá sa pri boji so separatistami dopúšťa porušovania ľudských práv, vrátane hromadného vnútorného vysídlenia a smrti stoviek civilistov. Napriek tomu, že konflikt od roku 2014 uberá na intenzite, v posledných mesiacoch opäť dochádza k pravidelnejším útokom balučských separatistov. 

Žalostné podmienky 

Pakistanský Balučistan je jedným z najmenej rozvinutých regiónov Pakistanu. Táto oblasť je taktiež známa častými zmiznutiami Balúčov. Presné počty pohrešovaných osôb sa rôznia, pričom sa pohybujú od niekoľkých stoviek až po 7 tisíc. Pakistanská vláda priznáva, že v regióne dochádza k zmiznutiam, ale nie na takej úrovni, ako hovoria spomenuté údaje. Vláda tiež tvrdí, že väčšina z nezvestných osôb kvôli konfliktu so separatistami utiekla do Európy alebo iných krajín v regióne.

Pakistanská armáda je medzinárodnými organizáciami obviňovaná aj zo zlého zaobchádzania so zajatými bojovníkmi alebo zločincami a z mimosúdneho zabíjania. V roku 2018 New York times tvrdil, že pakistanská vláda využíva islamských militantov na boj proti balúčským separatistom. 

{alt}
Fotografia balúčských protestov v najväčšom meste Pakistanu Karači z roku 2013. Balúčovia považujú zásahy pakistanskej armády na území Balúčistanu za genocidu. zdroj: pri.org

Balúčovia čelia diskriminácii zo strany vlády aj v školskom systéme. Ich deti sa nemôžu učiť vlastný jazyk v školách, čo predstavuje hrozbu pre balúčskú literatúru. Študenti vedia veľmi dobre čítať a písať v urdčine a angličtine, ale keď sú požiadaní, aby napísali niečo v balúčtine, nemôžu. Balúčistanské nerastné bohatstvo je odoberané z provincie a používa sa v iných regiónoch Pakistanu, čo miestne obyvateľstvo vníma ako vykorisťovanie. Týmto spôsobom narastá nerovnomernosť životnej úrovne medzi Balúčistanom a zvyškom Pakistanu. 

Lepšia situácia, ale len na oko 

V susednom Iráne sa situácia zdá byť lepšia. Iránsky Balúčistan (oficiálne pomenovaný ako provincia Sistán a Balúčistan) má modernejšiu infraštruktúru. Diaľnice a školy sú neporovnateľne kvalitnejšie. Provincia má veľké množstvo parkov, knižníc a zdravotných stredísk. Napriek lepšej životnej úrovni je to najchudobnejšia iránska provincia s najväčšou mierou analfabetizmu, kriminality a počtom popráv. Región ma aj najvyšší počet drogovo závislých, čo je spôsobené masívnym pašovaním drog z Pakistanu.

Okrem toho, v iránskom Balúčistane narastá počas posledných rokov pocit frustrácie a šikany zo strany vládnych úradníkov, duchovných, sudcov a bezpečnostných agentov poslaných z centrálnych iránskych provincii. Balúčovia sa od väčšinových Peržanov neodlišujú len jazykom, ale aj náboženstvom, keďže sú sunnitskí moslimovia. Peržania sú šiíti. Balúčovia sú zvyškom Iránu považovaní skôr za Pakistancov ako za domácich. Od Peržanov sa odlišujú aj farbou pleti, ktorá je u Balúčov tmavšia. 

Iránska vláda sa dlhodobo snaží potlačiť akékoľvek  balúčské nacionalistické a náboženské prejavy.  Lokálne školy neposkytujú výučbu v balúčskom jazyku. Ten absentuje aj v rádiách, ktoré vysielajú len pár balúčských programov, pričom v televízii domáci jazyk absentuje úplne. 

Na najdôležitejšie posty v centre provincie, Záhedánu, sú dosadzovaní Peržania, ktorých k tomuto pohraničnému regiónu neviaže vôbec nič. Rovnako tak Balúčovia absentujú vo vyšších vojenských a ekonomických pozíciách. Balúčistan sa postupne stal miestom pre nepohodlných ľudí, napríklad problematických policajných dôstojníkov alebo ľudí, ktorí sa rozhodli kritizovať vládu. 

Aká je budúcnosť?

Napriek neustálym bojom medzi separatistami a vládami Iránu a Pakistanu len 37% Balúčov podporuje nezávislosť provincie. Ukazuje to prieskum spoločnosti Gallup z roku 2012. Väčšina obyvateľstva (67%) však uprednostňuje väčšiu provinčnú autonómiu. Pakistanská vláda odvtedy podnikla demokratizačné kroky, ktoré decentralizovali tvorbu miestnej politiky v oblasti zdravotníctva, vzdelania a hygieny. Napriek tomu Balúčistan naďalej zaostáva za ostatnými provinciami Pakistanu. V Iráne sa situácia počas minulého roku zhoršila a OSN vyjadrilo znepokojenie nad zvýšeným počtom popráv balúčských väzňov. Situácia tohto rozdeleného národa tak zostáva naďalej neistá.


Zdroje: 

1. TUREČEK, Břetislav. 2013. Labyrintem Iránu. Praha: knižní klub, 2013. 328s. ISBN 978-80-242-39385

2. KRAUS, Josef. 2014. Iránsky státni terorizmus. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2014. 220s. ISBN  978-80-7325-342-4

3. SIDDIQUE, ABUBAKAR. 2007. Pakistan/Iran: The Baluchi Minority's 'Forgotten Conflict'. Praha: rferl.org, 2007. Dostupné: TU

 

 

 

 


Najčítanejšie články

Deje sa

Čecenský vodca chce vyslať do bojov na Ukrajine svojich neplnoletých synov

Synovia Ramzana Kadyrova majú 14, 15 a 16 rokov a podľa jeho príspevku na platforme Telegram začali vojenský výcvik, keď boli oveľa mladší, a teraz je čas, aby zažili ozajstný boj. včera o 20:00 - RUSKO / SITA


Darcovia sa Ukrajine zložili na tank

Na zaobstaranie modernizovaného tanku T-72 Avenger, ktorý dostal meno Tomáš, prispelo 11 288 darcov. včera o 19:25 - ČR / SITA


Odvolali veliteľa Západného vojenského okruhu

Generálplukovníka Alexandra Žuravľova by mal nahradiť generálporučík Roman Berdnikov. včera o 18:58 - RUSKO / SITA


Štátna duma schválila pakty o pripojení ukrajinských regiónov

Poslanci v dolnej komore parlamentu odobrili všetky štyri pakty jednohlasne. včera o 18:35 - RUSKO / SITA


Do konca volebného obdobia nebude kandidovať na žiadnu funkciu v parlamente

Taraba povedal, že nemá problém podporiť kohokoľvek z opozície na post podpredsedu parlamentu. včera o 18:30 - TARABA / SITA


Rezort zdravotníctva sa v nasledujúcom období sústredí na upokojenie situácie a rokovanie s lekármi

Voči lekárom, ktorí podali výpovede, nebudú zamestnávatelia uplatňovať žiadne sankcie. včera o 18:23 - ZDRAVOTNÍCTVO / SITA


Kontroly na česko-slovenskej hranici budú podľa Víta Rakušana pokračovať

Český minister vnútra povedal, že so zrušením kontrol chcú počkať, až kým sa rozbehnú niektoré opatrenia a budú mať výsledky. včera o 18:02 - ČR / SITA


Únia si po „nezákonnej“ anexii ukrajinských území predvolala ruských veľvyslancov

Potvrdil to slovenský hovorca EÚ Peter Stano. včera o 17:53 - EÚ / SITA


Riaditeľa Zaporižžskej jadrovej elektrárne pustili na slobodu

Ihora Murašova v piatok v noci zadržala ruská hliadka. včera o 17:48 - UKRAJINA / SITA


Únia podpísala balík finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške päť miliárd eur

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že je „vďačný“ predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a eurokomisárovi pre obchod Valdisovi Dombrovskisovi „za takéto rozhodnutie“. včera o 17:17 - EÚ / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 4. októbra