Alexander I. - kráľ ktorého zabila opica
Životy monarchov boli často iné ako si ho predstavujeme. Zvyčajne ich vnímame ako mocných panovníkov, ktorí žili bezstarostne žili v prepychu. V realite si to však väčšina z nich nemohla dovoliť, keďže čelili neustálym intrigám, povstaniam a pokusom o zosadenie. Veľká časť z nich zomrela krutou a bizarnou smrťou. To platilo aj pre mladého gréckeho kráľa Alexandra, ktorého o život pripravila opica. Na to, aby sme zistili, prečo takto jeho život skončil, sa musíme najprv zamerať na jeho počiatok.
Kráľ bábka
Princ Alexander sa narodil v roku 1893 ako druhý syn gréckeho kráľa Konštantína I. a jeho manželky kráľovnej Žofie, ktorá bola pôvodne pruská princezná. Mladík sa stal panovníkom v roku 1917, počas 1. svetovej vojny. V tej dobe boli kráľ Konštantín I. a jeho najstarší syn princ George donútení pod nátlakom krajín Dohody odísť do exilu. Alexander sa tak stal kráľom vo veku len 23 rokov. Na rozdiel od svojho predchodcu však pôsobil ako dosadená bábka, keďže skutočnú moc v krajine mal premiér Eleftherios Venizelos, ktorého podporovali krajiny Dohoda.
Najlepší priateľ pes
Zosadeného kráľa Konštantína I. nenasledoval do exilu len jeho najstarší syn George, ale taktiež celá kráľovská rodina. Vďaka tejto skutočnosti sa Alexander ocitol v izolácii. Aby toho nebolo málo, tak aj personál kráľovskej domácnosti postupne nahradili nepriatelia bývalého kráľa a Alexandrových spojencov nechal premiér buď uväzniť, alebo poslať do vyhnanstva. Režim okrem iného odstránil portréty kráľovskej rodiny z verejných budov a ministri otvorene nazývali Alexandra „synom zradcu“. V tomto období mal mladík len jediného priateľa a to svojho psa, nemeckého ovčiaka menom Fritz. Toho si vážil nadovšetko a považoval ho za svojho najbližšieho. Nevedel však, že práve toto priateľstvo spečatí kráľov osud.
Napadnutie opicou a ľahostajnosť lekárov
Počas 2. októbra 1920 sa Alexander prechádzal so svojim psom v areáli panstva Tatoi nachádzajúceho sa na periférii Atén. Z ničoho nič mladík zazrel v záhradách domestikovanú opicu, ktorá patrila správcovi palácového viniča a z nenazdania napadla Fritza. Kráľ sa pokúsil obe zvieratá od seba oddeliť, ale v tom na neho zaútočila ďalšia opica a hlboko ho pohryzla do nohy a trupu. Opice nakoniec odohnali sluhovia, ktorí kráľove rany okamžite vyčistili a obtiahli obväzmi. Zranenia však nedali vypáliť, keďže ich nepovažovali za vážne a taktiež nechceli, aby sa o incidente dozvedela verejnosť.
Škody boli však oveľa vážnejšie ako si kráľ myslel. Ešte v ten večer boli obe uhryznutia infikované a Alexander dostal vážnu infekciu. Jeho lekári navrhovali amputáciu nohy, ale nikto nebol ochotný ju urobiť, keďže sa báli zodpovednosti v prípade, že by sa panovníkov zdravotný stav ešte zhoršil.
Alexandrove zdravie bolo každým dňom kritickejšie, ale lekári neboli ochotní urobiť akékoľvek špeciálne zákroky. Infekcia sa mu zatiaľ rozšírila po celom tele a bohužiaľ už nebolo možné mladého panovníka zachrániť jednoduchou amputáciou. Alexander nakoniec skonal 25. októbra – 23 dní po útoku.
Odkaz mladého kráľa
Náhla smrť kráľa viedla k otázkam o prežití monarchie v Grécku a prispela k pádu Venizelosovho režimu. Krátko na to sa do krajiny vrátil Konštantín I., ktorý bol v referende znovuzvolený za gréckeho kráľa. Jeho zosnulý syn zanechal potomstvo v podobe svojej jedinej dcéry Alexandry, ktorá sa vydala za posledného kráľa Juhoslávie. Kráľ Alexander je taktiež strýkom posledného gréckeho panovníka, kráľa Konštantína II., ktorý bol ženatý s Anne-Marie, sestrou dánskej kráľovnej Margaréty II., pričom skonal 10. januára tohto roku vo veku 82 rokov.
Zdroje:
1. AANMOEN, Oskar. 2017. The King who was killed by a monkey. Londýn: royalcentral.co.uk, 2017. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
Rubrika: História
Pridať komentár