Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: Al-akhdam – najnižšia kasta čelí diskriminácii v jemenskej spoločnosti

zdroj: The Daily star
20.3.2022 06:47 Róbert Endrödy ml. / SPE

V dnešnej dobe sa kasta a kastový systém spája väčšinou s Indiou, kde je toto usporiadanie považované za produkt hinduizmu. Takýto systém však nie je ojedinelý a existuje aj v iných štátoch, medzi ktoré patrí aj Jemen. Tam sa toto usporiadanie formovalo celé stáročia, pričom na úplnom dne tejto hierarchie sa nachádzajú príslušníci kasty Al-akhdam. Títo ľudia, ktorých populácia sa podľa niektorých odhadov pohybuje až okolo troch miliónov, síce hovoria po arabsky ako zvyšok krajiny, ale pochádzajú z Afriky, pričom stáročia čelia sociálnej, ekonomickej a politickej diskriminácii.


Potomkovia bojovníkov 

Presný pôvod Al-Akhdamov je neznámy. Ich pomenovanie v arabčine znamená „služobníci.“ Tvrdí sa, že sú potomkami nilotických kmeňov zo Sudánu, ktorí slúžili v etiópskej armáde počas okupácie Jemenu v pred-islamskom období. Hneď ako boli etiópske vojská vyhnané moslimami, niektorí zo sudánskych služobníkov údajne ostali v Jemene a z nich následne vzišli Akhdamovia. Časť historikov s touto teóriou však nesúhlasí a považuje ju za mýtus. 

Predpokladá sa, že historický vývoj jemenskej sociálnej hierarchie pod rôznymi opresívnymi režimami vrátane Zajdského imamátu vytvoril kastovú spoločnosť, pričom Al-Akdamovia sa postupne ocitli na jej úplnom dne. 

Zradcovia a zbabelci 

Diskrimináciu bolo možné vidieť v prístupe arabských moslimov voči africkým prisťahovalcom. Napríklad ešte v polovici 20. storočia moslimovia nemali problém jesť z rovnakého taniera ako Židia, ale pokiaľ sa niektorý z Akdamov čo i len dotkol ich plavidla, moslim ho okamžite zničil. 

{alt}
Fotografia akhdamských deti v Adene z 30. rokov. V tej dobe neboli podmienky Akhdamov o nič lepšie ako podmienky otrokov, keďže samotné otroctvo bolo v Jemene povolené až do roku 1963. zdroj: histclo.com


V Jemene hrajú predkovia dôležitú rolu, lebo sa verí, že definujú črty rodu, z ktorého pochádzajú. Akhdamovia sú často spájaní s etiópskymi vojakmi, ktorí prepadli Jemen v 6. storočí n. l. na čele s kresťanským veliteľom Abrahám al-Ašrámom, a miestni ich kvôli tomu často označujú za  “zradcov“ alebo “zbabelcov.“

Namiesto domu útulok pre psov  

Akhdamovia tradične obývali vidiecke oblasti severozápadného a južného Jemenu, niektoré skupiny boli dokonca nútené žiť v jaskyniach. Po tom, čo v roku 1962 zvrhla armáda monarchiu v severnom Jemene boli Akhdamovia nútení pracovať ako zametači ulíc vo veľkých mestách. Počas 70. rokoch nastal ropný boom v susednej Saudskej Arábii a mnoho Jemenčanov, vrátane veľkého počtu Akhdamov, opustilo svoju domovinu v nádeji, že sa im podarí zlepšiť svoju ekonomickú situáciu. Po prvej vojne v zálive boli títo migranti nútení vrátiť sa späť do Jemenu. 

Keďže Akhdamovia nemali žiadny majetok ani pôdu, kam by sa mohli vrátiť, mnoho z nich našlo útočisko v izolovaných, dočasných, provizórnych táboroch známych ako “mahwa“. Tento termín sa bežne používa ako opis útulku pre psov. Obyvatelia týchto obydlí nemali prístup k vode a elektrine, pričom do dnešných dní sa ich situácia zreteľne nezlepšila. 

{alt}
Pohľad na život v mahwach neďaleko hlavného mesta Saany. zdroj: Reuters

Vyvrhelovia spoločnosti 

V súčasnosti Akhdamovia trpia sociálno-ekonomickou diskrimináciou. Ich deti majú problémy integrovať sa v školách a dospelí s prístupom k zamestnaniu. Arabská väčšina v Jemene ich naďalej vníma ako najnižšie položenú skupinu hierarchického systému. Ich postavenie by sa dalo prirovnať ku kaste nedotknuteľných v Indii. Vďaka tejto sociálnej stigme sú Akhdamovia izolovanou skupinou, ktorá je zároveň aj politicky marginalizovaná. 
Kvôli spoločenskej diskriminácii sú nútení vykonávať podradné a špinavé práce, ako je zametanie, výroba obuvi a čistenie latrín, pričom tieto povolania sú s nimi doteraz spájané. Tí, ktorí sú nezamestnaní (väčšinou ženy) sa spravidla uchýlia k žobraniu. 

Zamestnaní Akhdamovia tiež nie sú ušetrení od diskriminácie. Tí, čo zametajú ulice dostávajú pracovné zmluvy len zriedka, a to až po desaťročiach vykonávania tejto práce, aj keď jemenskí štátni zamestnanci by mali  získať zmluvu po šiestich mesiacoch. Okrem toho nedostávajú žiadne výhody a takmer žiadne voľno. 

Jemenská vláda priznáva historické pohŕdanie Akhdammi zo strany konvenčnej spoločnosti, ale nepripúšťa žiadnu oficiálnu diskrimináciu. Režim príležitostne vybudoval prístrešky pre Akhdamov, uvádza sa však, že 30% z nich nové domovy predali a namiesto toho sa vrátili do svojich pôvodných štvrtí. Napriek údajnej absencii oficiálnej diskriminácie mnohí z Akhdamov tvrdia, že úradníci často blokujú ich pokusy hľadať štátne služby v školách a nemocniciach.

Extrémne hygienické podmienky 

Ďalším serióznym problémom Akhdamov je ich zázemie. Väčšina z nich žije v slumoch na perifériách miest, ktoré sú vo všeobecnosti izolované od zvyšku jemenskej spoločnosti. Kvôli neexistujúcej možnosti ekonomického rastu si príslušníci tejto komunity len s ťažkosťou môžu dovoliť prístrešok aj s tým najzakladanejším vybavením, ako je elektrina, tečúca voda a kanalizácia. Z toho dôvodu žijú v malých chatrčiach postavených z dreva a látky. 

Chudoba a nehygienické podmienky majú negatívny vplyv aj na ich zdravie, ktoré je oveľa náchylnejšie na choroby, ktorým sa dá predchádzať. I úmrtnosť Akhdamov na liečiteľné choroby je horšia ako celoštátny priemer v Jemene. 

Mnoho akhdamských detí trpí chorobami ako je malária a detská obrna, pričom ich úmrtnosť je vysoká. Hlásená detská úmrtnosť je odborníkmi opísaná ako „otrasná“, veľká časť novorodencov umiera do prvého roka života. U komunity je taktiež horšie porozumenie riziku HIV, čo z nich robí skupinu, ktorá čelí vyššej šanci nakazenia týmto vírusom. 

Dlhý boj o vlastné práva 

Množstvo mimovládnych a charitatívnych organizácií z iných krajín údajne pracovalo na zlepšení životných podmienok Akhdamov. Rozsah týchto snáh je však sporný, keďže vláda sa často postarala o to, aby peňažná pomoc určená tejto marginalizovanej skupine bola veľakrát odcudzená. 

Významný krok vpred dosiahli Akhdamovia vytvorením politickej strany, ktorá by ich zastupovala a prípadne zmiernila ich podmienky. Kľúčový bol pre nich aj začiatok arabskej jari v roku 2011, keď v Jemene vypukli protesty, ktoré podnietili mnohých Akhdamov k účasti na demonštráciách, obzvlášť v hlavnom meste Sáana a taktiež Taize. 

{alt}
Akhadomovia protestujúci za svoje práva počas arabského jara v roku 2012. zdroj: zuzeeko.com


Tento relatívne sľubný boj o práva bol však zastavený občianskou vojnou. Ta vypukla v Jemene počas roku 2014 a trvá do dnešných dní, pričom si podľa niektorých odhadov vyžiadala až štvrť milióna obetí a okolo troch miliónov vysídlených ľudí. Konflikt nielenže zhoršil situáciu Akhdamov v krajine, ale spôsobil, že zahraničná tlač nevenuje ich problému takmer žiadnu pozornosť. Rovnako tak je neisté, či by víťazstvo akejkoľvek z bojujúcich strán viedlo k zlepšeniu podmienok tejto marginalizovanej skupiny. Kvôli ťažkým okolnostiam tak ostáva situácia Akdamov neistá.

Zdroje:

1. NEVOLA, Luca. 2018. On colour and origin: the case of the akhdam in Yemen. Londýn: openDemocracy, 2018. Dostupné online: TU 

2. The New Humanitarian. 2005. Akhdam people suffer history of discrimination. Ženeva: The New Humanitarian, 2005. Dostupné online: TU 

 

Rubrika: Aktuálne Svet

newMHCfan

 

Viac takychto clankov prosim, skvele citanie
21.3.2022 - 17:35
+2


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Lotyši budú uvažovať o bojkote OH 2024, ak tam MOV pustí športovcov z Ruska a Bieloruska

Podľa prezidenta Lotyšského olympijského výboru Žoržsa Tikmersa by sa pod piatimi kruhmi nepredstavili reprezentanti jeho vlasti, ak by sa olympijské hry konali teraz a súťažili by na nich ruskí a bieloruskí športovci. o 14:44 - OLYMPIJSKÉ / SITA


Boris Johnson vyzval Západ, aby dal Ukrajine zbrane, ktoré potrebuje

Mal na mysli aj bojové stíhačky, ktoré sa zatiaľ spojenci Kyjivu zdráhajú poskytnúť. o 14:38 - USA / SITA


 Železnice v januári evidujú deväť smrteľných zrážok vlaku s osobou

ŽSR vyzývajú verejnosť k opatrnosti pri pohybe v blízkosti železnične trate. pred 3 hod. - ŽSR / SITA


K vietnamskej národnosti sa na Slovensku hlási 2 793 obyvateľov

Najviac obyvateľov hlásiacich sa k vietnamskej národnosti žije v Bratislavskom kraji a v Košickom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji. pred 3 hod. - ŠÚ SR / SITA


Komisia predstavila svoj Priemyselný plán Zelenej dohody

Cieľom plánu je poskytnúť podpornejšie prostredie pre zvýšenie výrobnej kapacity Európskej únie pre technológie a produkty s nulovými emisiami. pred 3 hod. - EÚ / SITA


Policajti zadržali siedmich cudzincov, po dopravnej nehode sa snažili ujsť

Šofér auta s poľským evidenčným číslom na seba upozornil bezohľadnou jazdou. pred 3 hod. - KEŽMAROK / SITA


Počas schôdze skolaboval nezaradený poslanec Martin Beluský

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár prerušil schôdzu do 15:00. pred 4 hod. - NR SR / SITA


Južnú časť krajiny zasiahlo silné zemetrasenie

Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne správy o väčších škodách alebo zraneniach. pred 4 hod. - FILIPÍNY / SITA


Bratislavský samosprávny kraj pokračuje s obnovou synagógy vo Svätom Jure

Kraj aktuálne vypracováva prípravnú a projektovú dokumentáciu, ktorá bude spracovaná počas tohto roka. pred 4 hod. - BRATISLAVA / SITA


Akciová spoločnosť ZTS – ŠPECIÁL plánuje investovať do výroby pásových bojových obrnených vozidiel CV90

Jednou z hlavných priorít je vybudovanie infraštruktúry na výrobu niektorých systémov a tiež celkovú montáž a testovanie vozidla. pred 4 hod. - MO SR / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 1. februára

1.2.1844 Narodeniny

JURAJ PETRUŠKIN-KELLO

Pred 179 rokmi sa v Bardejove narodil evanjelický kňaz, spisovateľ a pedagóg JURAJ PETRUŠKIN-KELLO. Zomrel 3.1.1898.
1.2.1878 Narodeniny

MILAN HODŽA

Pred 145 rokmi sa v Sučanoch narodil novinár, publicista, vysokoškolský pedagóg, štátnik, poslanec uhorského snemu, podpredseda SNS, zakladateľ a redaktor Slovenského denníka a Slovenského týždenníka, jediný medzivojnový premiér ČSR slovenskej národnosti MILAN HODŽA. Známe je aj jeho hlavné dielo Federation in Central Europe, v ktorom rozpracoval svoju koncepciu federácie stredoeurópskych národov. Zomrel 27.6.1944 v USA - Clearwater.
1.2.1912 Narodeniny

JÁN SVETLÍK

Pred 111 rokmi sa v Hybiach narodil architekt a pedagóg JÁN SVETLÍK, ktorého najznámejším projektom je bratislavský Slavín. Zomrel 8.12.1997.
1.2.1923 Narodeniny

HENRICH HOFFSTÄDTER

Pred 100 rokmi sa v Rimavskej Sobote narodil tanečník HENRICH HOFFSTÄDTER, bývalý sólista baletu Štátneho divadla v Košiciach. Zomrel 7.4.1994.
1.2.1933 Narodeniny

ERNEST WEIDLER

Pred 90 rokmi sa v Ružomberku narodila publicista a známy rozhlasový moderátor a redaktor ERNEST WEIDLER. Zomrel 14.10.2012.
1.2.1952 Narodeniny

DANIELA HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ

Pred 71 rokmi sa v Bratislave narodila poetka, spisovateľka a dramaturgička DANIELA HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ. V rámci projektu 1000 žien pre Nobelovu cenu mieru bola na toto prestížne ocenenie nominovaná v roku 2005 ako jedna z dvoch Sloveniek. Zomrela 26.8.2008.
1.2.1837 Udalosť

Ľudovít Štúr sa stal námestník profesora Katedry reči a literatúry českoslovanskej

Pred 186 rokmi ustanovil dištriktuálny konvent Ľudovíta Štúra za námestníka profesora Katedry reči a literatúry českoslovanskej na bratislavskom lýceu.