Potomkovia bojovníkov 

Presný pôvod Al-Akhdamov je neznámy. Ich pomenovanie v arabčine znamená „služobníci.“ Tvrdí sa, že sú potomkami nilotických kmeňov zo Sudánu, ktorí slúžili v etiópskej armáde počas okupácie Jemenu v pred-islamskom období. Hneď ako boli etiópske vojská vyhnané moslimami, niektorí zo sudánskych služobníkov údajne ostali v Jemene a z nich následne vzišli Akhdamovia. Časť historikov s touto teóriou však nesúhlasí a považuje ju za mýtus. 

Predpokladá sa, že historický vývoj jemenskej sociálnej hierarchie pod rôznymi opresívnymi režimami vrátane Zajdského imamátu vytvoril kastovú spoločnosť, pričom Al-Akdamovia sa postupne ocitli na jej úplnom dne. 

Zradcovia a zbabelci 

Diskrimináciu bolo možné vidieť v prístupe arabských moslimov voči africkým prisťahovalcom. Napríklad ešte v polovici 20. storočia moslimovia nemali problém jesť z rovnakého taniera ako Židia, ale pokiaľ sa niektorý z Akdamov čo i len dotkol ich plavidla, moslim ho okamžite zničil. 

V Jemene hrajú predkovia dôležitú rolu, lebo sa verí, že definujú črty rodu, z ktorého pochádzajú. Akhdamovia sú často spájaní s etiópskymi vojakmi, ktorí prepadli Jemen v 6. storočí n. l. na čele s kresťanským veliteľom Abrahám al-Ašrámom, a miestni ich kvôli tomu často označujú za  “zradcov“ alebo “zbabelcov.“

Namiesto domu útulok pre psov  

Akhdamovia tradične obývali vidiecke oblasti severozápadného a južného Jemenu, niektoré skupiny boli dokonca nútené žiť v jaskyniach. Po tom, čo v roku 1962 zvrhla armáda monarchiu v severnom Jemene boli Akhdamovia nútení pracovať ako zametači ulíc vo veľkých mestách. Počas 70. rokoch nastal ropný boom v susednej Saudskej Arábii a mnoho Jemenčanov, vrátane veľkého počtu Akhdamov, opustilo svoju domovinu v nádeji, že sa im podarí zlepšiť svoju ekonomickú situáciu. Po prvej vojne v zálive boli títo migranti nútení vrátiť sa späť do Jemenu. 

Keďže Akhdamovia nemali žiadny majetok ani pôdu, kam by sa mohli vrátiť, mnoho z nich našlo útočisko v izolovaných, dočasných, provizórnych táboroch známych ako “mahwa“. Tento termín sa bežne používa ako opis útulku pre psov. Obyvatelia týchto obydlí nemali prístup k vode a elektrine, pričom do dnešných dní sa ich situácia zreteľne nezlepšila. 

Vyvrhelovia spoločnosti 

V súčasnosti Akhdamovia trpia sociálno-ekonomickou diskrimináciou. Ich deti majú problémy integrovať sa v školách a dospelí s prístupom k zamestnaniu. Arabská väčšina v Jemene ich naďalej vníma ako najnižšie položenú skupinu hierarchického systému. Ich postavenie by sa dalo prirovnať ku kaste nedotknuteľných v Indii. Vďaka tejto sociálnej stigme sú Akhdamovia izolovanou skupinou, ktorá je zároveň aj politicky marginalizovaná. 
Kvôli spoločenskej diskriminácii sú nútení vykonávať podradné a špinavé práce, ako je zametanie, výroba obuvi a čistenie latrín, pričom tieto povolania sú s nimi doteraz spájané. Tí, ktorí sú nezamestnaní (väčšinou ženy) sa spravidla uchýlia k žobraniu. 

Zamestnaní Akhdamovia tiež nie sú ušetrení od diskriminácie. Tí, čo zametajú ulice dostávajú pracovné zmluvy len zriedka, a to až po desaťročiach vykonávania tejto práce, aj keď jemenskí štátni zamestnanci by mali  získať zmluvu po šiestich mesiacoch. Okrem toho nedostávajú žiadne výhody a takmer žiadne voľno. 

Jemenská vláda priznáva historické pohŕdanie Akhdammi zo strany konvenčnej spoločnosti, ale nepripúšťa žiadnu oficiálnu diskrimináciu. Režim príležitostne vybudoval prístrešky pre Akhdamov, uvádza sa však, že 30% z nich nové domovy predali a namiesto toho sa vrátili do svojich pôvodných štvrtí. Napriek údajnej absencii oficiálnej diskriminácie mnohí z Akhdamov tvrdia, že úradníci často blokujú ich pokusy hľadať štátne služby v školách a nemocniciach.

Extrémne hygienické podmienky 

Ďalším serióznym problémom Akhdamov je ich zázemie. Väčšina z nich žije v slumoch na perifériách miest, ktoré sú vo všeobecnosti izolované od zvyšku jemenskej spoločnosti. Kvôli neexistujúcej možnosti ekonomického rastu si príslušníci tejto komunity len s ťažkosťou môžu dovoliť prístrešok aj s tým najzakladanejším vybavením, ako je elektrina, tečúca voda a kanalizácia. Z toho dôvodu žijú v malých chatrčiach postavených z dreva a látky. 

Chudoba a nehygienické podmienky majú negatívny vplyv aj na ich zdravie, ktoré je oveľa náchylnejšie na choroby, ktorým sa dá predchádzať. I úmrtnosť Akhdamov na liečiteľné choroby je horšia ako celoštátny priemer v Jemene. 

Mnoho akhdamských detí trpí chorobami ako je malária a detská obrna, pričom ich úmrtnosť je vysoká. Hlásená detská úmrtnosť je odborníkmi opísaná ako „otrasná“, veľká časť novorodencov umiera do prvého roka života. U komunity je taktiež horšie porozumenie riziku HIV, čo z nich robí skupinu, ktorá čelí vyššej šanci nakazenia týmto vírusom. 

Dlhý boj o vlastné práva 

Množstvo mimovládnych a charitatívnych organizácií z iných krajín údajne pracovalo na zlepšení životných podmienok Akhdamov. Rozsah týchto snáh je však sporný, keďže vláda sa často postarala o to, aby peňažná pomoc určená tejto marginalizovanej skupine bola veľakrát odcudzená. 

Významný krok vpred dosiahli Akhdamovia vytvorením politickej strany, ktorá by ich zastupovala a prípadne zmiernila ich podmienky. Kľúčový bol pre nich aj začiatok arabskej jari v roku 2011, keď v Jemene vypukli protesty, ktoré podnietili mnohých Akhdamov k účasti na demonštráciách, obzvlášť v hlavnom meste Sáana a taktiež Taize. 

Tento relatívne sľubný boj o práva bol však zastavený občianskou vojnou. Ta vypukla v Jemene počas roku 2014 a trvá do dnešných dní, pričom si podľa niektorých odhadov vyžiadala až štvrť milióna obetí a okolo troch miliónov vysídlených ľudí. Konflikt nielenže zhoršil situáciu Akhdamov v krajine, ale spôsobil, že zahraničná tlač nevenuje ich problému takmer žiadnu pozornosť. Rovnako tak je neisté, či by víťazstvo akejkoľvek z bojujúcich strán viedlo k zlepšeniu podmienok tejto marginalizovanej skupiny. Kvôli ťažkým okolnostiam tak ostáva situácia Akdamov neistá.

Zdroje:

1. NEVOLA, Luca. 2018. On colour and origin: the case of the akhdam in Yemen. Londýn: openDemocracy, 2018. Dostupné online: TU 

2. The New Humanitarian. 2005. Akhdam people suffer history of discrimination. Ženeva: The New Humanitarian, 2005. Dostupné online: TU