Detstvo v zajatí 

Ága Mohamed Chán sa narodil okolo roku 1742 v meste Astarabad, ktorý sa nachádza severe dnešného Iránu pri pobreží Kaspického mora. Jeho otcom bol líder turkického klanu Kadžarovcov – Mohamed Hasan Chán. Počas jeho detských rokov sa Perzia dostala do krízy, keďže zomrel mocný panovník Nádir Šáh a nahradil ho jeho syn Adel. Ten bol výrazne slabší, na čo sa celá krajina začala búriť proti jeho vláde. Situáciu využil aj Ágov otec Mohamed, ktorý sa v roku 1747 vzbúril a vyhlásil nezávislosť Astarabadu. Adel sa snažil mesto dobyť, ale bez výsledkov. Podarilo sa mu však zajať vtedy len päťročného Águ. Toho plánoval zabiť, ale nakoniec si to rozmyslel a miesto toho ho vykastroval. 

Vláda Adela netrvala dlho, keďže už o rok neskôr ho zvrhol jeho bratranec Ebrahim. Jeho panovanie trvalo ešte kratšie. Ága nakoniec skončil v rukách generála Karíma Chána Zanda, ktorý zvrhol vládnucu dynastiu (Afšárovcov) a založil vlastnú dynastiu Zandov. Podarilo sa mu dobyť aj Astrabad. K malému Ágovi sa narozdieľ od bývalých panovníkov správal dobre, dokonca mu umožnil vzdelávať sa na jeho dvore. Z mladíka sa postupne stal pragmatický a inteligentný muž, ale často prejavoval kruté správanie, ktoré bolo pravdepodobne spôsobene stratou jeho „mužnosti“. 

Začiatok dobýjania 

Po smrti Karima Chána v roku 1779 Ága utiekol do svojej domoviny, kde sa zmieril s ostatnými rodmi kadžarovského klanu a postupne ich zjednotil pod svoju priamu nadvládu. Jeho nová armáda následne vyhnala zandovské vojská z provincie a potom sa rozhodol tiahnuť na dôležité mesto Teherán. Pred jeho bránami mu však mestskí predstavitelia zdvorilo povedali, že obyvatelia mesta musia poslúchať Zandovcov, keďže práve oni vládnu z hlavného mesta Isfahánu. Ága sa teda rozhodol dobyť Isfahán a nakoniec sa mu to podarilo v roku 1785. Rok na to bol prijatý v Teheráne, kde sa vyhlásil za šáha Perzie.  

Kruté boje s Lotfom 

Napriek svojim triumfom musel Agá viesť ešte veľa bitiek, aby sa stal nesporným vládcom krajiny. Najväčšiu opozíciu stále predstavovali Zandovia. Tí sa, ale neboli ochotní spojiť a miesto toho bojovali medzi sebou o to, kto bude líder rodiny. Tento súboj vyhral mladý synovec zosnulého Karíma Chána – Lotf Ali Chán Zand, ktorý v roku 1789 dobyl dôležité južné mesto Širaz. 

Lotf bol charizmatický a múdry, ale už od počiatku bol v nevýhode. Síce sa mu podarilo v roku 1789 odraziť Ágov útok, ale keď sa o dva roky neskôr vydal na Isfahán, tak sa proti nemu vzbúril Širaz, kde zajali jeho rodinu. Lotf sa musel vrátiť do svojho bývalého hlavného mesta, ktoré obliehal, ale Širazania privolali na pomoc Águ. Dokonca mu poslali Zandovu zajatú rodinu. Šáh vyslal na pomoc vojsko, ale mladý Lotf ho porazil. Širaz sa naďalej držal a o rok sa proti Zandovi vydal samotný Ága. Už vtedy sa prejavili prvé rysy jeho krutosti. Napríklad jedného dňa našiel mincu, na ktorej bol vyobrazený Lotf a jeho to nahnevalo tak veľmi, že nechal vykastrovať Zandovho zajatého syna. 

Ako oslepiť 10-tisíc ľudí 

Lotfovi sa síce z počiatku darilo odolávať Ágovej presile, ale jeho situácia sa začala postupne zhoršovať. Podarilo sa mu síce dobyť mesto Kerman, ale Kadžarovci ho hneď začali obliehať a v roku 1794 do neho prenikli zradou. Lotf bol nútený utiecť do Bamu a obyvateľov nechal napospas Ágovi. Ten vydal rozkaz, aby si jeho vojaci zobrali všetky ženy a deti ako svojich otrokov. Kermanských mužov, ktorí nepadli v boji, nechal oslepiť. Aby sa uistil, že vojaci rozkaz splnili, prikázal im, aby mu priniesli kôš plný očných buliev. Podľa lokálnych zdrojov v ňom bolo cez 20-tisíc očí. V krajine sa vtedy nachádzal aj britský diplomat John Malcom, ktorý vo svojich memoároch spomínal, ako tisícky slepých mužov blúdili a žobrali po celej krajine, pričom rozprávali o hrôzach, ktoré postihlo ich mesto.

Masakre v Gruzínsku 

Po Lotfovej porážke sa stal Ága nespochybniteľným vládcom Perzie. Svoje víťazstvo oslávil ďalšou výpravou, tentokrát do Gruzínska. V roku 1795 sa mu podarilo dobyť hlavné mesto Tbilisi, kde krátko na to vypukli masakre miestnych obyvateľov, pričom približne 15-tisíc žien a detí bolo zotročených. Gruzínsky kráľ sa následne uchýlil do Ruska, kde požiadal o pomoc cára. Ten poslal proti Peržanom armádu, ktorá im v roku 1783 uštedrila ponižujúcu porážku. 

Krutá láska k šperkom 

Ága mal slabosť pre šperky a drahokamy. Nechával sa ovešať pásmi zdobenými z diamantov, ktoré kedysi patrili Lotfimu. Neskôr zamieril na východ do Chorasánu, kde prijal hold Šahrocha – pravnuka bývalého šáha Nádira. Napriek tomu ho Ága mučil dokým mu Šahroch neprezradil, kde sa nachádzajú ostatné klenoty, ktoré si jeho pradedo priniesol z Dillí. Jeho utrpenie bolo tak intenzívne, že krátko potom zomrel na následky mučenia. 

Zabití vlastnými otrokmi 

Ágá si svoju novú moc, ani nové klenoty, dlho neužil. V roku 1797 sa s armádou vypravil do oblasti dnešného Náhorného Karabachu, kde ho dobodali jeho vlastní sluhovia. Śáh pre nich chystal popravu, ale naivne ich nechal na slobode až do rána. Jeho odkaz sa tým neskončil, keďže položil základy dynastie Kadžarovcov, a to napriek tomu, že on sám bol vykastrovaný. Po Ágovej smrti sa na trón dostal jeho synovec Fath-Ali Šáh Kadžar, ktorého potomkovia vládli v Perzii až do roku 1925. 

1. AXWORTHY. Michael. 2014. Dějiny Iránu. Praha: Nakladatelství lidové noviny, 2014. ISBN: 978-80-7422-352-5