Diskusia: Afronauti, alebo ako sa Zambia snažila pristáť na Marse
Mnoho ľudí sníva o tom, že sa raz dostanú na Mars. Existuje veľa debát ohľadom toho, či je ľudstvo so súčasnou technológiou vôbec schopné pristáť na tejto červenej planéte. Ľudia ako Elon Musk sa napríklad snažia o realizáciu tohto cieľa. Nepatria však medzi prvých, ktorí sa o to pokúšali. V Zambii už počas 60. rokov plánovali úspešne doraziť na Mars a napriek tomu, že sa ich cieľ nikdy neuskutočnil, je dobré si tento nezvyčajný pokus pripomenúť.
Bol raz jeden Nkoloso
Píše sa rok 1964, vesmírne preteky medzi Sovietmi a Američanmi sú v plnom prúde a Zambia práve získala svoju nezávislosť od Spojeného Kráľovstva. Domáci boli nadšení touto udalosťou a oslavovali novozískané osamostatnenie. Jeden muž však nebol nadšený týmto eventom, pretože mu prekážal v jeho vesmírnom programe.
Jeho meno bolo Edward Makuka Nkoloso – učiteľ prírodných vied a samozvaný riaditeľ neoficiálnej zambijskej Národnej akadémie vied, vesmírneho výskumu a filozofie. Príbeh o zambijskom mužovi, ktorý pripravoval svoj vlastný vesmírny program, zaujal veľa zahraničných novinárov, pričom od začiatku si neboli istí ako moc Nkoloso berie svoju misiu vážne. V jednom rozhovore napríklad reportérovi povedal, že jeho kadetské uniformy pozostávajú zo zelených saténových búnd a žltých nohavíc kvôli tomu, že „my sme Dynamite Rock Music Group, keď nie sme vesmírni kadeti“.
Učiteľ prírodných vied bol údajne inšpirovaný letom, ktorý podnikol ako malé dieťa, pričom sa jeho túžbou stalo kráčať po oblakoch. Nkoloso chcel urobiť zo Zambie prvú krajinu, ktorá pristane na Mesiaci. Týmto činom chcel dokázať silu a dôležitosť krajiny na svetovej scéne. A je snaď lepšie miesto na otestovanie zambijskej nezávislosti ako vesmírne preteky?
Vo vesmíre sa chodí len po rukách
V snahe úspešne splniť misiu a dostať sa na Mesiac naverboval Nkoloso dvanásť astronautov a podrobil ich prísnemu výcviku podľa vlastných predstáv. Vložil ich do sudu, následne ich točil okolo stromov a kotúľal dolu kopcami, aby boli pripravení na beztiažový stav. Naučil ich chodiť po rukách, pretože veril, že toto je spôsob, ako chodiť vo vesmíre.
Kadeti boli nútení hojdať sa na lane a následne ho prerezať, aby mohli zažiť voľný pád. 16-ročná Matha Mwamba bola vybraná ako prvá osoba, ktorá sa pokúsila o misiu na Mars. Nkoloso tvrdil, že do konca roku 1964 sa dospievajúce dievča vydá spolu s dvoma mačkami a kresťanským misionárom na cestu na Mesiac a potom na Mars. Jeho plány však nekončili len tam. Ako odpoveď na Lajku, mal v pláne poslať do vesmíru svojho psa Cyclopsa, dokonca po ňom pomenoval kozmickú loď – Cyclops I.
Bez peňazí sa nepoletí
Nkolosi odvaha nechýbala, financie však áno. Údajne napísal mnohým krajinám a organizáciám so žiadosťou o peniaze, od Izraelu a USA až po ZSSR a UNESCO. Sumy, o ktoré údajne žiadal, sa pohybovali v rozpätí od 20 miliónov až do 2 miliárd dolárov; nedostal však nič okrem želaní všetkého dobrého. Nkoloso žiadal peniaze od oboch veľmocí napriek tomu, že sa choval neuveriteľne podozrievavo či už voči USA alebo Sovietom. Bol presvedčený, že mu chcú ukradnúť jeho tajomstvá a dostať sa na mesiac ako prví.
Program sa nakoniec rozpadol, a to nielen pre nedostatok financií. Mwamba otehotnela a vrátila sa domov. Iní astronauti odišli, údajne pokračovali v popíjaní a nikdy sa nevrátili ani neprešli k iným zábavám, ako sú kmeňové piesne a tanec. Bez astronautov a bez peňazí sa Mesiac zdal strašne ďaleko. Po neúspechu svojho vesmírneho programu sa Nkoloso presunul do politiky, pričom bol menovaný do Centra oslobodenia, ktoré sa zameriavalo na regionálnu slobodu.
Udalosť, ktorá inšpirovala umenie
Nkolosove pokusy o cestovanie do vesmíru by mohli byť zabudnutou súčasťou histórie, nebyť umelcov ako Cristina de Middel. Tá vydala v roku 2012 sériu fotografií s názvom „Afronauti“ , čo bol rovnaký názov, aký dal Nkoloso svojim astronautom. Keď de Middel narazila na Zambijský vesmírny program v zozname neúspešných experimentov, cítila sa nútená zachytiť príbeh. Fotoknihu „Afronauts“ vydala sama, pričom sa stretla s ohlasom kritikov.
De Middelovej práca sa nachádza na priesečníku skutočnosti a fikcie a skúma vzťah medzi fotografiou a pravdou. Fotografická kniha Afronauts bola opísaná ako „fiktívny záznam“ zambijského vesmírneho programu. Obrázky zobrazujú pristátie na Mesiaci s africkým zvratom, taktiež zachytávajú „domácu“ atmosféru Nkolosovho projektu. Na fotografiách sú prilby vyrobené zo sklenených kupol starých pouličných lámp, pričom 92-ročná babička De Middelovej vyrobila veľa skafandrov, ktoré sú na obrázkoch. Je to ďaleko od elegantných obrázkov NASA, ktoré spájame s prieskumom vesmíru, ale napriek tomu stojí táto netypická udalosť za zapamätanie.
Zdroje:
1. rmg.co.uk . 2022. The Zambian Space Programme. Londýn: rmg.co.uk, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
2. SERPELL, Namwali. 2017. The Zambian “Afronaut” Who Wanted to Join the Space Race. New York: The New Yorker, 2017. DOSTUPNÉ ONLINE: TU
Rubrika: História