Rodený športovec 

Bucaram sa narodil v druhom najväčšom meste Ekvádoru – Guayaquilu, do rodiny ťažko pracujúcich libanonských prisťahovalcov. Svoju mladosť strávil hraním futbalu na uliciach a štúdiom v škole. Neskôr sa začal venovať šprintu a dokonca reprezentoval krajinu na olympijských hrách v roku 1972, ktoré sa konali v nemeckom Mníchove. Kvôli zraneniu sa však hier nezúčastnil. Neskôr sa zamestnal ako učiteľ telesnej výchovy a popri svojej práci vyštudoval právo. Po určitom čase sa začal venovať aj politike. 

Šampión chudobných 

Bucaram si dokázal za relatívne krátky čas vybudovať lojálnu základňu podporovateľov medzi chudobnými vrstvami v Guayaquilu a neskôr bol zvolený za starostu mesta. Jeho ambície siahali ďalej. Poháňaný úspechom založil Ekvádorskú roldosistickú stranu, ktorá by sa dala charakterizovať ako populistická. Bucaram sa pokúšal viackrát kandidovať za prezidenta, pričom sa prezentoval ako šampión utláčaných. Jeho prvé dva pokusy o prezidentský úrad mu však nevyšli. V roku 1988 bol nakoniec v druhom kole volieb porazený ľavicovým kandidátom Rodrigom Borjom Cevallosom a v roku  1992 sa dokonca nedostal ani do druhého kola. 

Obdivovateľ Hitlera 

Jeho tretí pokus o prezidentský úrad skončil nakoniec úspešne a Bucaram sa v roku 1996 stal oficiálnou hlavou štátu. Vo svojej prezidentskej kampani sa nazýval „El loco“ (šialenec), čo mu do istej miery pomohlo na kurióznosti. Táto prezývka do značnej miery naznačila ako bude jeho vláda vyzerať. Už od začiatku bolo Bucaramove úradovanie spojené so škandálmi. Nikdy sa napríklad nesnažil zakrývať svoj obdiv k nemeckému diktátorovi Adolfovi Hitlerovi. Dokonca si po jeho vzore holil fúzy. Novozvolený prezident taktiež povedal, že medzi jeho obľúbené knihy patrí Mein Kampf. Aby toho nebolo málo, tak Bucaram vyhlásil svojho brata Adolfa, ktorý mal tiež fúzy na štýl Hitlera, za ministra sociálnej spravodlivosti. 

Rodinkárstvo 

Bucaramova krátka vláda bola známa rodinkárstvom a klientelizmom. Napríklad jednému zo svojich známych zariadil prácu ministra energetiky. Ten však spôsobil škandál, keď v rozhovore pre jeden z popredných ekvádorských magazínov povedal: „Chcel by som žiť v ére jaskynného človeka a chodiť bez oblečenia. Ak by sa mi potom páčila žena, mohol by som ju chytiť za vlasy a odtiahnuť do mojej jaskyne, kde ju zjem. Tak by som uspokojil svoj sexuálny apetít a svoj biologický apetít.“ 

Svojho syna, ktorý mal len 18 rokov, dosadil do vedenia colnej služby. Aj toto rozhodnutie neostalo nepovšimnuté, keďže krátko na to Bucaramov potomok usporiadal oslavu na počesť toho, že zarobil svojich prvých milión dolárov. Mimo to dostal od otca červené Porsche  zaplatené z verejných fondov, ktoré prezident taktiež využil na svoje súkromné lety do Miami. 

Jeden škandál za druhým 

Prešľapy pokračovali s každým dňom Bucaramovej vlády. Aby toho nebolo málo, pozval na obed do prezidentského paláca Lorenu Bobbittovu, ktorá sa preslávila tým, že odrezala svojmu manželovi penis. Prezident jej nielenže vyjadril obdiv, ale dokonca ju označil za „poprednú ochrankyňu žien“.

Jeho populistická politika, ktorou si chcel získať obyvateľov z chudobných vrstiev, nepriniesla svoje ovocie, keďže päť mesiacov po svojom nástupe zvýšil ceny plynu, elektriny a paliva o 300 percent. Snažil sa však odviesť pozornosť od rastúcich škandálov a obvinení z korupcie tým, že vydal hudobné CD s názvom „El loco que ama“ (Šialenec, ktorý miluje).

Ľudia nespokojní s jeho vládou vyhlásili po celom Ekvádore generálny štrajk a krajina bola paralyzovaná. Bucaram hneď vyhlásil štátny sviatok, „aby sa verejní pracovníci mohli zapojiť do zábavy“, ale tým len prilial olej do ohňa. Poslednou kvapkou bolo, keď nazval bývalého prezidenta Sixta Durána-Balléna „somárom“, čím pobúril už tak nespokojných Ekvádorčanov. Pod nátlakom verejnosti bol nútený sa ospravedlniť. Pri tejto príležitosti však spôsobil ošiaľ keď povedal: „Ospravedlňujem sa všetkým somárom.“

Z prezidentského úradu na Twitter 

S demonštráciami v uliciach a ekonomikou v troskách nakoniec ekvádorský kongres vo februári 1997 opísal Bucarama  ako „mentálne postihnutého“ a následne ho odvolal z jeho pozície prezidenta. Samozvaný šialenec hneď potom odletel do exilu v Paname, aby unikol hroziacim obvineniam z korupcie. Vrátil sa až v roku 2005, keď bolo jeho stíhanie zrušené. Návrat domov si však dlho neužil, keďže o dva týždne úrady obnovili stíhanie a on musel opäť utiecť z krajiny. Neskôr sa opäť vrátil a počas roku 2020 bol dvakrát zatknutý v súvislosti s organizovaným zločinom. Mimo svojich káuz je Bucaram dlhodobo aktívny aj na Twitteri, kde pravidelne píše zaujímavosti o Hitlerovi. 

Zdroje:

1. Ecuador.com. 2023. ABDALÁ BUCARAM, "A CRAZY MAN WHO LOVES". Quito: ecuador.com, 2022. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. DAVISON, Phil. 1997. Ten ways to spot if your leader is going Loco. Londýn: theindependent.com, 1997. DOSTUPNÉ ONLINE: TU