Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Diskusia: 41,9 biliardová inflácia - alebo ako Maďarsko postihla najväčšia ekonomická kríza v histórii

zdroj: dailynewshungary.com
31.7.2022 08:00 Róbert Endrödy ml. / SPE

Inflácia je niečo s čím sa momentálne potýka väčšina sveta. Nie je to však len súčasný problém. Počas histórie postihla inflácia nejednu krajinu. No žiadna z nich ju nepocítila tak moc ako náš južný sused Maďarsko. Tam dosiahla 41,9 biliard %, pričom šlo o najväčšiu ekonomickú krízu všetkých čias. Peniaze z jedného dňa na druhý strácali hodnoty a neustále sa tlačili nové, ceny drasticky rástli a vláda bola nútená neustále zavádzať bankovky s vyššími hodnotami.


Staronové problémy

Maďarsku nebola hyperinflácia cudzia. Po prvej svetovej vojne bolo Rakúsko-Uhorsko porazené a nakoniec sa rozpadlo, pričom na jeho troskách vznikli nové štáty vrátane Maďarska. Tomu chýbali náležité vládne štruktúry a vláda sa obrátila na tlačenie peňazí, aby zaplnila dieru vo svojom rozpočte. Pred vojnou malo päť rakúsko-uhorských korún hodnotu jedného amerického doláru. Túto menu si Maďarsko ponechalo aj po vojne a v roku 1924 malo 70 000 korún hodnotu jedného amerického dolára. Vláda bola nútená nahradiť korunu za pengő, pričom jedno pengő malo v roku 1926 hodnotu 12 500 korún. 

Novozavedené pengő dočasne vyriešilo problémy s hyperinfláciou a dokonca bolo určitú dobu najstabilnejšou menou v regióne. Netrvalo však dlho a následky veľkej hospodárskej krízy zasiahli aj Maďarsko, najväčšiu stratu utrpelo poľnohospodárstvo. Pengő sa muselo znehodnotiť a dlh krajiny rástol. Po krátkom období zotavovania, uvoľnila vláda finančnú a menovú disciplínu krajiny, čo následne viedlo k ešte väčšiemu znehodnoteniu meny. 

{alt}
Maďarsko získalo prvou a druhou Viedenskou arbitrážou niektoré územia, ktoré stratilo v prvej svetovej vojne. Tie boli menej ekonomicky rozvinuté, čo taktiež zhoršilo ekonomickú situáciu krajiny. zdroj: Jxxy - Wikipedia

Vojna sa nevypláca 

Kľúčový zlom však nastal, keď sa Maďarsko počas druhej svetovej vojny pridalo v roku 1940 na stranu Nemecka. Krajina bola dlhú dobu ušetrená ničivým následkom konfliktu, ale v roku 1944 sa stala bojiskom medzi Sovietmi a Nemcami. To malo za následok zničenie polovice priemyselnej kapacity, pričom 90 % z toho bolo čiastočne poškodených. Väčšina železničných tratí a lokomotív bolo zničených, čo spôsobilo zhoršenie dopravy. To málo, ktoré Maďarsku ostalo, buď vzali nacisti späť do Nemecka, alebo zabavili Rusi ako reparácie.

Po vojne začali ceny v Maďarsku rásť, zatiaľ čo výrobná kapacita v dôsledku ničenia klesla. Vláda sa rozhodla stimulovať ekonomiku tlačením peňazí, keďže neexistoval daňový základ, na ktorý by sa dalo spoľahnúť. Požičiavala peniaze bankám za nízke sadzby, ktoré potom požičiavali peniaze spoločnostiam. Vláda najímala pracovníkov priamo, tí poskytovali pôžičky spotrebiteľom a peniaze dávali ľuďom. To spôsobilo, že krajina bola zaplavená peniazmi, aby sa ekonomika opäť rozbehla.

Drasticky stúpajúca inflácia 

Mena bola v júli 1945 na úrovni 25 miliárd pengő, počas januára 1946 vzrástla na 1,646 bilióna, v máji 1946 na 65 kvadriliónov (miliónov miliárd) pengő a na 47 septiliónov ( bilión biliónov) pengő do júla 1946.

Rast cien na seba nenechal dlho čakať. Niečo, čo stálo 379 pengő v septembri 1945, stálo 72 330 pengő počas januára 1945, 453 886 pengő do februára, 11 biliónov miliárd pengő 15. júla 1946 a 1 bilión biliónov pengő do 22. júla 1946. Na vrchole inflácie ceny rástli rýchlosťou 150 000 % za deň. Vláda vtedy prestala úplne vyberať dane, pretože aj jednodňové oneskorenie pri výbere daní vymazalo hodnotu peňazí, ktoré vláda vybrala. V júli 1946  sa 460 biliónov pengő rovnalo hodnotovo jednému doláru. 

Maďarsko sa proti hyperinflácii snažilo bojovať prijatím niekoľkých neúspešných opatrení. V decembri 1945 vláda uvalila 75 % kapitálovú daň tak, že prinútila ľudí, aby odovzdali 400 pengő a dostali naspäť 100 pengő s pečiatkou na bankovkách, ktorá ich označovala za zákonné platidlo. Napriek tomu však vláda neprestala tlačiť peniaze. Hyperinflácia ešte viac sťažila vláde výber daní, a tak zaviedli adópengő, ktoré bolo údajne indexované podľa inflácie, no aj to inflácii podľahlo. 

Praktické riešenie

Ako teda ľudia zvládali tento nápor peňazí? Ako vláda, ktorá tlačila peniaze, zvládla toľko núl? Riešenie bolo jednoduché: zmeniť názov meny. Pengő bolo nahradené milpengőm (1 000 000 pengő), ktoré bolo nahradené bilpengőm (1 000 000 000 000 pengő) a to bolo nahradené adópengőm indexovaným na infláciu. Bankovky mali rovnaký obrázok, ale inú farbu. Milliard pengő malo levanduľovú farbu, milliard milpengő modrú a milliard bilpengő zelenú. Mnoho ľudí, ktorí prežili hyperinfláciu, spomínali ako sa prestali pozerať na denominácie a keď si niekto niečo kúpil, pokladník im povedal, že chlieb ich bude stáť dve modré bankovky a jednu zelenú. 

{alt}
Milliard bilpengő je do dnešných dní bankovka s najvyššou nominálnou hodnotou, aká bola kedy vytlačená. Žiaľ, na konci inflácie mala hodnotu len asi dvanásť centov USD. zdroj: numisnumismatics.com

Záchrana v podobe forintu 

Nakoniec vláda nahradila pengő forintom 1. augusta 1946 v pomere 400 000 kvadriliónov pengő k jednému forintu. Stabilizácia fungovala a ceny zostali v Maďarsku relatívne stabilné až do 60. rokov. Čo sa týka všetkých starých pengő, tie boli vyhodené, pretože nestáli za nič.  Kto zaplatil cenu inflácie? Najprv to urobili pracovníci. Reálne mzdy klesli v dôsledku inflácie o viac ako 80 % a hoci pracovníci mali prácu, hyperinflácia ich uvrhla do chudoby a veritelia boli vymazaní. 

Zdroje:

1. TAYLOR, Bryan. 2014. The Worst Case Of Hyperinflation In History. New York: Insider, 2014. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

2. WOODS, John. 2018. When one bread cost 5.85 billion pengő – the Hungarian hyperinflation. Budapešť: Daily News Hungary, 2018. DOSTUPNÉ ONLINE: TU

 

Rubrika: História


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.


Najčítanejšie články

Deje sa

Čecenský vodca chce vyslať do bojov na Ukrajine svojich neplnoletých synov

Synovia Ramzana Kadyrova majú 14, 15 a 16 rokov a podľa jeho príspevku na platforme Telegram začali vojenský výcvik, keď boli oveľa mladší, a teraz je čas, aby zažili ozajstný boj. včera o 20:00 - RUSKO / SITA


Darcovia sa Ukrajine zložili na tank

Na zaobstaranie modernizovaného tanku T-72 Avenger, ktorý dostal meno Tomáš, prispelo 11 288 darcov. včera o 19:25 - ČR / SITA


Odvolali veliteľa Západného vojenského okruhu

Generálplukovníka Alexandra Žuravľova by mal nahradiť generálporučík Roman Berdnikov. včera o 18:58 - RUSKO / SITA


Štátna duma schválila pakty o pripojení ukrajinských regiónov

Poslanci v dolnej komore parlamentu odobrili všetky štyri pakty jednohlasne. včera o 18:35 - RUSKO / SITA


Do konca volebného obdobia nebude kandidovať na žiadnu funkciu v parlamente

Taraba povedal, že nemá problém podporiť kohokoľvek z opozície na post podpredsedu parlamentu. včera o 18:30 - TARABA / SITA


Rezort zdravotníctva sa v nasledujúcom období sústredí na upokojenie situácie a rokovanie s lekármi

Voči lekárom, ktorí podali výpovede, nebudú zamestnávatelia uplatňovať žiadne sankcie. včera o 18:23 - ZDRAVOTNÍCTVO / SITA


Kontroly na česko-slovenskej hranici budú podľa Víta Rakušana pokračovať

Český minister vnútra povedal, že so zrušením kontrol chcú počkať, až kým sa rozbehnú niektoré opatrenia a budú mať výsledky. včera o 18:02 - ČR / SITA


Únia si po „nezákonnej“ anexii ukrajinských území predvolala ruských veľvyslancov

Potvrdil to slovenský hovorca EÚ Peter Stano. včera o 17:53 - EÚ / SITA


Riaditeľa Zaporižžskej jadrovej elektrárne pustili na slobodu

Ihora Murašova v piatok v noci zadržala ruská hliadka. včera o 17:48 - UKRAJINA / SITA


Únia podpísala balík finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške päť miliárd eur

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že je „vďačný“ predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a eurokomisárovi pre obchod Valdisovi Dombrovskisovi „za takéto rozhodnutie“. včera o 17:17 - EÚ / SITA


Viac správ v archíve...

Stalo sa 4. októbra